Ľudia hovoria, že znie ako samotný Gott: Rozhovor s Kristiánom Šebkom
„Keď zavriem oči a počujem vás spievať, mám pocit, akoby som počul samotného Gotta,“ hovoria ľudia na koncertoch Kristiánovi Šebkovi. Pre mnohých fanúšikov je reinkarnáciou Gotta, iní trvajú na tom, že „božský Kája“ bol skrátka len jeden. Spevák sám reaguje skromne: „Je to pre mňa obrovská pocta. Nikdy by mi nenapadlo Karla napodobovať, mojím cieľom je predávať ďalej radosť z jeho tvorby,“ priznáva Šebek.
Keď zavriem oči a počujem vás spievať, mám pocit, že počujem samotného Karla. Aké je to vedieť, že ľudia ten rozdiel skoro nepoznajú?
V prvom rade musím povedať, že je to pre mňa obrovská pocta. Ako už samotný názov projektu napovedá, nikdy by mi nenapadlo Karla Gotta napodobovať alebo imitovať (aj keď mi to niektorí stále neveria a ja už som sa zmieril s tým, že sa mi ich aj tak presvedčiť nepodarí), naopak mu vzdať hold a predávať ďalej radosť z jeho tvorby. A ak sa to darí a ja môžem niesť aj svoj podiel na nesmrteľnosti jeho piesní, je to samozrejme krásny pocit.
Pamätáte si okamih, keď ste si prvýkrát uvedomili, že váš hlas znie ako hlas Majstra? Kedy to bolo?
Keď nad tým teraz spätne premýšľam, nikdy som si sám nepovedal, že môj hlas je tomu jeho podobný. Piesne Karla Gotta, Franka Sinatru a ďalších som spieval už od malička, pretože ich mám rád, vyrastal som s nimi a bavila ma ich rozmanitosť. To, že v mojom podaní niekomu môžu Karla pripomínať, je skôr šťastná zhoda okolností, na ktorú ma upozornili diváci, keď som si prvýkrát trúfol jeho piesne zaradiť do repertoáru. Boli to práve oni, ktorí ma priviedli na myšlienku, že by som ich mohol spievať viac a venovať im náš projekt.
Mali ste niekedy pri speve pocit, že vás Karel Gott „vedie“ alebo že stojí vedľa vás na pódiu?
Hudba má tú úžasnú vlastnosť, že sa v nej dá úplne stratiť. Niekedy až natoľko, že človek vôbec nevníma okolie, zavrie sa do niekoľkominútového sveta tej konkrétnej skladby a okolitý svet v tú ranu akoby zmizne. V takých chvíľach potom človek vníma predovšetkým emóciu, ktorú z hudby cíti, a snaží sa ju sprostredkovať divákom.
Keby ste mu mohli zaspievať jedinú pieseň – ktorú by ste vybrali a prečo? Existuje nejaká jeho skladba, ktorú si zatiaľ netrúfate spievať?
Zaujímavá otázka, asi akúkoľvek, ktorú by si v mojom podaní prial počuť. Karel Gott mal, na rozdiel odo mňa, opernú hlasovú prípravu. Takže ku všetkým piesňam v tejto oblasti mám veľký rešpekt. Ale pri príležitosti turné s Leošom Marešom som si nakoniec aj na ne trúfol a svoj strach prekonal. Snažím sa tak postupne poodkrývať vlastné možnosti, len je potrebné vždy počkať na tú správnu chvíľu. Napríklad pieseň „Prečo vtáci spievajú“ pre mňa bola predtým absolútne nepredstaviteľná, a dnes už ju v repertoári máme.
Keby vám mohol Karel Gott poslať správu z neba, čo myslíte, že by vám povedal?
Dúfam, že by mi povedal, že to robím dobre. Už keď sme žiadali o povolenie nášho projektu, odpovedala mi jeho vtedajšia manažérka vetou, že Karel by iste s nadsázkou sebe vlastnou povedal, že mám dobrý vkus, keď som sa rozhodol spievať práve jeho piesne.
Máte nejaký predkoncertný rituál, ktorý vám pripomína jeho zvyky?
Z každého koncertu mám veľký rešpekt. V rámci nášho turné trvá každý skoro tri hodiny a človek sa snaží podať ten najlepší výkon nehľadiac na počasie, ročné obdobie alebo aktuálne rozpoloženie. Už cestou sa v aute najmenej pol hodiny rozospievavam a na záver si zaspievam Modlitbu z Bedárov, môjho najobľúbenejšieho muzikálu, aby som si overil, že „to tam dneska je“. To je taký základ. Po zvukovej skúške, tesne pred nástupom na javisko, s kapelou utvoríme kruh, v ktorom sa spoločne ladíme na ďalšie jedinečné vystúpenie – pretože aj keď sa môže zdať, že pri turné sú všetky koncerty rovnaké, nie je to tak. Tá atmosféra každého koncertu je nenahraditeľná a závisí hlavne na tom, akú energiu na publikum prenesieme. Myslím, že práve to sa aj Majster snažil ľuďom dať. Že práve oni (diváci) každé vystúpenie utvárajú a sú naším odrazom. A samozrejme je všeobecne potrebné dodržiavať hlasovú hygienu, na čom si zakladal nielen Majster, ale každý profesionálny spevák.
Ako reagujete na ľudí, ktorí hovoria, že „druhý Karel Gott už nikdy nebude“? A obecne negatívne reakcie? Stretávate sa s niečím takým vôbec?
Jednoznačne s nimi súhlasím. Ostatne práve tým tiež každý svoj koncert otváram – Karel Gott vždy bol a bude len jeden. S tým väčšinou súvisia aj negatívne reakcie a komentáre. Že som imitátor, dokonca plagiátor alebo zlodej. O nič také sa ale nesnažím. Komentáre tohto typu ma samozrejme mrzia, ale nijako zvlášť si s nimi hlavu nelámem. Ľudia budú vždy prichádzať s negatívnymi reakciami, a ak sa držia v medziach slušnosti, nemám s tým problém – každému sa páči niečo iné, a tak to má byť. Navyše konštruktívna kritika dokáže človeka najlepšie posunúť. S dôrazom na slovo „konštruktívna“. Málokto však vie, že väčšina známych spevákov začínala so spevom cudzích piesní, ktoré im boli blízke, a až neskôr sa prepracovala k vlastnému repertoáru. Nejedna z piesní Karla Gotta patrila pôvodne napríklad práve Frankovi Sinatrovi, Elvisi Presleymu a ďalším zahraničným esám.
Stretli ste sa s fanúšikmi, ktorí k vám napríklad prišli v slzách alebo iných silných emóciách, pretože ste im pripomenuli ich mladosť a koncerty Karla Gotta?
Stretol, a každé také stretnutie ma nabíja obrovskou energiou a motiváciou. Mal som možnosť počuť mnoho nádherných príbehov spojených s jeho piesňami a teší ma, keď vidím, že v divákoch naše poňatie piesní Karla Gotta vzbudzuje pozitívne emócie.
Cítite pri speve jeho piesní väčšiu zodpovednosť, pretože nesiete kus jeho odkazu?
Samozrejme, obrovskú. Na druhej strane Karel Gott už si svoju nesmrteľnosť bezpochyby zaistil, bez ohľadu na mňa. Ja môžem svojím spevom prispieť, ale jeho odkaz už si dnes predsa len žije a bude žiť vlastným životom.
Ako reaguje vaša rodina a priatelia na to, že spievate tak podobne ako on: podporujú vás, alebo vás občas varujú, aby ste boli aj „svoj“?
Vo svojich blízkych mám obrovskú podporu a som za to neskutočne vďačný. Ostatne moja mamička aj sestrička spievajú v projekte spoločne so mnou. Myslím, že ich podpora pramení predovšetkým z toho, že vedia, že najviac sa cítim sám sebou práve na javisku a že si na nič a nikoho nehrám. Na pódiu som šťastný, a to sa, dúfam, premieta aj do výsledku mojej práce a do toho, ako ma vníma moje blízke okolie.
Ak by sa dnes Karel Gott objavil na vašom koncerte, myslíte, že by vás pochválil – techniku, emócie, alebo niečo úplne iného?
Karel Gott bol nielen skvelý spevák, ale aj človek plný elegancie, nadsázky a humoru. Sám som sa s ním bohužiaľ stretnúť nestihol, ale tá ľudskosť z neho priamo sálala, a preto bol, podľa môjho názoru, naprieč divákmi všetkých žánrov tak obľúbený. Moc by som si prial, aby si ľudia z našich koncertov odnášali ako spomienku na Karla, tak Kristiána. Dávam do toho zo seba všetko a dúfam, že sa mi to darí. Snáď by ma teda pochválil práve za tú snahu predať ľuďom hudbu aj s hodnotami a odkazom, ktoré so sebou nesie.
Kedy ste mali naposledy „husiu kožu“ sám zo seba pri speve jeho piesne?
Povedať, že som mal sám zo seba husiu kožu, by asi bolo prehnané – zas tak sa predsa len neprežívam. Ale z toho, z čoho mi spoľahlivo behá mráz po chrbte, je interakcia s divákmi. Keby som si piesne Karla Gotta spieval doma pred zrkadlom, ten hlas by znel stále rovnako, ale atmosféra by bola neporovnateľná. To diváci robia koncert koncertom, a keď sa pozriem pred seba a vidím, koľko ľudí si nás prišlo vypočuť, tomu sa máloco vyrovná. Zároveň som si k sebe postavil veľký orchester, a keď si mojich úžasných kolegov idem vypočuť na zvukovú skúšku, často mi z nich husia koža naskočí.
Čo pre vás osobne znamená „božský Kája“ – je to len hlas, alebo aj životný postoj?
Všetko dohromady. Myslím si, že jeho jedinečný hlas by asi nezanechal v ľuďoch takú stopu, keby sa k nemu neviazali úsmevy, zmysel pre humor, elegancia a taktiež láska a predovšetkým oddanosť k remeslu.
Keby ste mali možnosť zahrať si v biografickom filme o Karlovi Gottovi, prijali by ste rolu?
To mi nikdy nenapadlo. Už sme tu narazili na to, že je potrebné posúvať vlastné hranice, takže kategoricky určite nič neodmietam. Uvidíme, čo život prinesie. Verím na stretnutia a všeobecne som si vždycky prial zahrať si vo filme alebo seriáli. Už sa mi to párkrát podarilo v reklame a bol to vždycky skvelý zážitok.
