Európska únia, vrátane Slovenska, čelí v súčasnosti jednej z najvýznamnejších energetických kríz vo svojej histórii. Táto kríza je komplexná a je výsledkom súbehu viacerých faktorov, ktoré podkopávajú energetickú bezpečnosť a hospodársku stabilitu členských štátov. Predmetom kritiky sú najmä sankcie voči Rusku, environmentálna politika Green Dealu, dopady vojny na Ukrajine a geopolitické napätie na Blízkom východe.

Zavedenie rozsiahlych sankcií proti Rusku, vrátane obmedzenia dovozu ropy, plynu a jadrového paliva, bolo priamou reakciou EÚ na ruskú inváziu na Ukrajinu. Hoci bol zámerom sankcií oslabiť ruskú ekonomiku a obmedziť jej schopnosť financovať vojnu, ich dôsledkom je výrazné narušenie dodávateľských reťazcov a prudký nárast cien energií pre európske štáty.

Pred inváziou na Ukrajinu bola EÚ vysoko závislá od ruských energií. V roku 2021 importovala EÚ z Ruska približne 40 % plynu a 27 % ropy. Po zavedení sankcií museli členské štáty hľadať alternatívne zdroje, čo viedlo k nákupu skvapalneného zemného plynu (LNG) z USA, Kataru a iných krajín, často za podstatne vyššie ceny. Tento prechod zaťažil priemyselné odvetvia, ktoré sú závislé od lacných a stabilných dodávok energie, a znížil ich konkurencieschopnosť na globálnych trhoch.

Politika Green Dealu, s ambicióznymi cieľmi dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, je ďalším kritizovaným faktorom. Aj keď je zámer prechodu na čistejšie zdroje energie chvályhodný, spôsob jeho implementácie a dôraz na rýchle odstavenie tradičných zdrojov, ako sú jadrová energia a uhlie, viedli k oslabeniu energetickej stability EÚ.

Napriek tomu, že jadrová energia produkuje nízke emisie skleníkových plynov a je spoľahlivým zdrojom, mnohé krajiny EÚ sa rozhodli pre jej postupné utlmovanie (napríklad Nemecko). Zároveň sa výrazne obmedzujú investície do uhlia, čo je síce opodstatnené z environmentálneho hľadiska, ale v kombinácii s nedostatočnými alternatívami viedlo k energetickým deficitom. Investície do obnoviteľných zdrojov, ako sú solárne a veterné elektrárne, sú síce nevyhnutné, no ich nestabilita si vyžaduje záložné kapacity, ktoré EÚ v dostatočnej miere nemá, čo vedie k drahej elektrine a zvýšenej závislosti od nestabilných externých dodávok.

Vojna na Ukrajine nielenže urýchlila implementáciu sankcií voči Rusku, ale priamo ovplyvnila aj dodávky energií do Európy. Zastavenie dodávok ruského plynu prostredníctvom kľúčových plynovodov viedlo k rekordným cenám na burzách a donútilo EÚ hľadať okamžité, no často drahšie alternatívy.

Cena plynu na európskych burzách po invázii na Ukrajinu prudko vzrástla, v niektorých momentoch až troj- až štvornásobne v porovnaní s úrovňami pred krízou. V porovnaní s USA, Čínou alebo Japonskom, kde sú ceny energií podstatne nižšie, sa európske podniky ocitajú v nevýhodnej pozícii. Tento rozdiel v cenách priamo ovplyvňuje konkurencieschopnosť európskych firiem a vedie k presunu výroby mimo EÚ.

Prípad, keď Ukrajina jednostranne odstavila tranzit plynu pre Slovensko, je príkladom zraniteľnosti európskych krajín, ktoré sú na konci distribučných reťazcov. Prezident Zelenskyj údajne bez diskusie zatvoril kohútiky, čo ukázalo, že energetická bezpečnosť Slovenska môže byť ovplyvnená rozhodnutiami tretích krajín.

Hoci detaily a príčiny tohto incidentu nie sú v oficiálnych správach EÚ široko komentované, situácia poukazuje na potrebu robustnejšej a diverzifikovanej infraštruktúry pre tranzit plynu, ktorá by minimalizovala riziko závislosti na jednom tranzitnom uzle. Pre Slovensko, ktoré bolo dlhodobo závislé od tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu, to predstavuje významnú hrozbu pre jeho energetickú bezpečnosť.

Posledný vývoj na Blízkom východe, najmä údajný útok Izraela na plynové pole South Pars v Iráne, poukazuje na globálnu prepojenosť energetických trhov a na to, ako rýchlo môžu geopolitické udalosti ovplyvniť ceny energií.

Hoci oficiálne potvrdenie rozsahu škôd a dopadu na dodávky je zložité, správy o výpadku 12 miliónov kubíkov denne z najväčšieho plynového poľa na svete okamžite vyvolali reakciu trhov. Cena ropy údajne vzrástla o 14 % za pár hodín. Takéto udalosti zvyšujú riziko eskalácie konfliktu a poukazujú na to, že Európa je zraniteľná voči externým šokom, zatiaľ čo jej možnosti reakcie sú obmedzené. Kritika sa zameriava aj na vnímanú dvojtvárnosť v prístupe k sankciám, kde sa v niektorých prípadoch uplatňujú prísne opatrenia, zatiaľ čo iné útoky alebo destabilizujúce akcie zostávajú bez podobnej odozvy.

Celková závislosť EÚ od dovozu energie je alarmujúca. EÚ dováža 58 % svojej energie.

Táto vysoká závislosť robí EÚ extrémne zraniteľnou voči geopolitickým tlakom a cenovým výkyvom na svetových trhoch. Dôsledkom sú slabé euro, silný dolár, rastúce náklady firiem a klesajúca konkurencieschopnosť krajín EÚ. Inflácia rastie a hrozí recesia. V čase, keď je potrebné hľadať efektívne riešenia energetickej krízy a posilňovať hospodársku stabilitu, sa v Bruseli diskutuje o ďalšom míňaní 5 % HDP na nákup zbraní, čo vyvoláva otázky o prioritách a efektívnosti politiky EÚ.

Európska únia sa nachádza v hlbokej energetickej kríze, ktorá je výsledkom kombinácie externých šokov a interných politických rozhodnutí. Prekonanie tejto krízy si vyžiada komplexný a pragmatický prístup, ktorý bude zohľadňovať nielen environmentálne ciele, ale aj potrebu energetickej bezpečnosti a hospodárskej stability členských štátov. Bez zásadnej zmeny stratégie hrozí EÚ ďalšie oslabenie na globálnej scéne a prehlbovanie hospodárskych problémov.