Spor o obchodnú dohodu medzi EÚ a USA: Je to múdra dohoda alebo dôkaz slabnúceho vplyvu Európy?
Počas leta 2024 sa konalo stretnutie Trumpa a Putina a európski lídri sa stretli s americkým prezidentom vo Washingtone. Ten hrdo vyhlásil novú obchodnú dohodu medzi EÚ a USA. Avšak nie všetko sa zdá byť také ružové ako sa prezentuje.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen cez víkend obhajovala túto obchodnú dohodu po ostrej kritike zo strany Maria Draghiho, ekonóma, bývalého šéfa ECB a bývalého talianskeho premiéra, ktorého Von der Leyen požiadala, aby vypracoval správu s návrhmi na posilnenie hospodárskeho rastu EÚ. Otázkou ostáva, či je táto obchodná dohoda rozumný kompromis, alebo dôkaz oslabujúceho sa vplyvu Európy.
Ursula von der Leyen v publikovanom článku v európskych novinách obhajovala obchodnú dohodu medzi EÚ a USA a označila ju za „vedomé rozhodnutie“, ktoré pomohlo odvrátiť obchodnú vojnu. Podľa jej slov, ak by sa dve najväčšie demokratické ekonomiky nedohodli, oslavovali by len Moskva a Peking.
Von der Leyenová označila dohodu za „dobrú, ak nie dokonalú“, a poznamenala, že clá sú len dane, ktoré zvyšujú náklady a znižujú konkurencieschopnosť. Poukázala aj na širšiu obchodnú iniciatívu EÚ, s novými dohodami s Mexikom, Mercosur, Švajčiarskom a Spojeným kráľovstvom, ukončenými rokovaniami s Indonéziou a rokovaniami s Indiou, ktoré by sa mali ukončiť tento rok.
Zároveň vyzvala na silnú a nezávislú Európu, pričom zdôraznila potrebu dokončenia jednotného trhu a zlepšenia konkurencieschopnosti a udržateľnosti.
Mario Draghi však zaujal odlišný postoj na stretnutí v Rimini v Taliansku. Varoval, že európska viera v jej ekonomickú veľkosť ako zdroj geopolitickej sily sa „rozplynula“. Podľa neho si rok 2024 zapamätáme ako rok, kedy táto ilúzia zmizla. Poukázal na niekoľko príkladov: Európa musela akceptovať clá od Spojených štátov, svojho najväčšieho obchodného partnera. Bola pod tlakom toho istého spojenca, aby zvýšila vojenské výdavky, čo by aj tak možno musela urobiť, ale stalo sa to spôsobmi, ktoré nemusia nevyhnutne slúžiť záujmom Európy.
Draghi argumentoval, že napriek tomu, že je jedným z hlavných podporovateľov Ukrajiny, zohrala EÚ len okrajovú úlohu v mierových snahách a v Gaze bola Európa len „pozorovateľom“. Zdôraznil hlboké neefektívnosti v rámci samotnej EÚ. Podľa MMF, ak by sa vnútorné prekážky na jednotnom trhu znížili na úroveň USA, produktivita práce v EÚ by mohla byť o 7 percent vyššia po siedmich rokoch. Avšak tieto prekážky pretrvávajú, čo vedie k pomalším výberovým konaniam, vyšším nákladom a väčšej závislosti od dodávateľov mimo EÚ.
Von der Leyenová a Draghi ponúkajú dva odlišné pohľady na pozíciu Európy vo svete. Pre von der Leyenovú, obchodná dohoda ukazuje pragmatizmus: nedokonalé kompromisy, ktoré udržiavajú obchod a vyhýbajú sa konfliktom. Pre Draghiho, je to dôkaz, že Európa je odsunutá spojencami, podkopávaná rivalmi a brzdená vlastnými vnútornými prekážkami. Tieto argumenty ovplyvňujú konkurencieschopnosť, ceny tovarov, výdavky na obranu a schopnosť Európy pôsobiť ako globálny hráč a nie len ako divák.
EÚ čelí dvom možnostiam. Na jednej strane, je tu prístup von der Leyenovej: dokončenie jednotného trhu, podpisovanie ďalších obchodných dohôd v zahraničí a výzva na nezávislosť a konkurencieschopnosť. Na druhej strane, Draghiho radikálnejšia vízia: odstránenie vnútorných bariér, združovanie zdrojov prostredníctvom spoločného dlhu a budovanie priemyselných a technologických kapacít, aby sme držali krok s USA a Čínou.
Obaja uznávajú, že starý predpoklad EÚ, že ekonomická veľkosť sa rovná geopolitickej sile, už neplatí. Výzvou teraz je, či sa Európa dokáže prispôsobiť dostatočne rýchlo svetu, kde clá, bezpečnosť a technológie definujú globálnu moc.
