Európska únia, kedysi vízia jednoty, práva a slobody, sa pod vedením Ursuly von der Leyen a prostredníctvom nových nástrojov ako DSA (Zákon o digitálnych službách) mení na byrokratický monolit, ktorý čoraz častejšie čelí obvineniam z netransparentnosti, centralizácie moci a potláčania slobody prejavu.
Ursula von der Leyen: Transparentnosť ako prázdna fráza
Ursula von der Leyen, predsedníčka Európskej komisie, sa verejne hlási k hodnotám transparentnosti, no realita je diametrálne odlišná. Dňa 14. mája 2025 rozhodol najvyšší európsky súd, že Komisia porušila zákon, keď odmietla zverejniť textové správy medzi von der Leyenovou a šéfom Pfizeru Albertom Bourlom. Tieto správy sa týkali nákupu vakcín počas pandémie v hodnote 2,7 miliardy eur.
The New York Times právom označil tento verdikt za „víťazstvo transparentnosti“, no zároveň ide o zdrvujúcu kritiku spôsobu, akým predsedníčka von der Leyen obchádza verejnú kontrolu. Komisia sa pokúsila obhájiť tým, že esemesky sú „efemérne“ a preto nespadajú pod dokumenty záujmu. Tento výklad však otvára nebezpečný precedens, kde sa najvýznamnejšie politické dohody môžu odohrávať v tieni, bez stopy a mimo dohľadu.
Podľa europoslanca Daniela Freunda ide o „jasnú porážku Ursuly von der Leyen“ a prejav systematického odporu voči transparentnosti. Sama predsedníčka mala rozhodnúť, či tieto správy majú hodnotu – rozhodovala tak o dôkazoch vo vlastnej kauze. Takéto správanie sa v právnom štáte nazýva konflikt záujmov.
Kaja Kallas: Jastrab bez diplomacie
Kým von der Leyen čelí kritike za utajovanie, estónska premiérka Kaja Kallas zvolila agresívne presadzovanie „demokratických hodnôt“ cez militantný postoj voči Rusku a represívne snahy o tzv. dezinformácie. Kallas sa správa skôr ako generál než diplomat, pričom jej snahy o odstránenie sovietskych pamätníkov a obmedzovanie rusky hovoriacich obyvateľov v Estónsku vyvolali medzinárodné napätie aj v rámci EÚ.
Jej tweet o potrebe „nového lídra slobodného sveta“ bol diplomatickým faux pas, ktoré podráždilo nielen USA, ale aj európskych partnerov. Sankcionovanie „ruských médií“ pod zámienkou boja proti FIMI (foreign information manipulation and interference) znie ako ochrana verejného priestoru, ale de facto ide o štátom posvätenú cenzúru. Kde končí obrana a začína umlčovanie nepohodlných hlasov?
DSA: Zákon, ktorý znie dobre, ale dusí slobodu
Zákon o digitálnych službách (DSA), ktorý vstúpil do platnosti vo februári 2025, sľubuje bezpečnejší internet. V skutočnosti však predstavuje najväčší legislatívny zásah do slobody prejavu v histórii EÚ. DSA sľubuje boj proti „nezákonnému obsahu“, ale jeho definícia je taká široká a vágná, že prakticky akýkoľvek obsah môže byť pod zámienkou ochrany pred „nenávisťou“ alebo „dezinformáciami“ odstránený.
Európski úradníci tvrdia, že „nič v DSA nevyžaduje odstraňovanie zákonného obsahu“. Ale realita hovorí iným jazykom: hrozba pokút až do výšky 6 % globálneho obratu núti platformy konať preventívne – teda odstraňovať všetko, čo by mohlo vyvolať podozrenie, aj keď je to legálne. Výsledkom je internet riadený strachom, kde najkontroverznejšie, no úplne zákonné názory miznú ako prvé.
„Dôveryhodní oznamovatelia“ alebo digitálni inkvizítori?
DSA zavádza mechanizmus tzv. „dôveryhodných oznamovateľov“ – mimovládne organizácie či subjekty, ktoré môžu nahlasovať obsah na odstránenie. Avšak ich nestrannosť nie je nijako zaručená. Tieto subjekty tak nadobúdajú moc potláčať nepohodlný diskurz bez toho, aby niesli zodpovednosť alebo podliehali demokratickému dohľadu.
Spochybňuje to nielen slobodu prejavu, ale aj základné právne princípy ako prezumpcia neviny či nezávislosť rozhodovania.
DSA ako export cenzúry a kolaps suverenity
Najnebezpečnejším aspektom DSA je jeho globálny dosah. Veľké platformy sa totiž budú snažiť vyhovieť najprísnejšiemu štátu EÚ, čím vznikne tzv. „najnižší spoločný menovateľ pre cenzúru“. To znamená, že zákonné vyjadrenie v USA, Kanade či Japonsku môže byť zmazané len preto, že by bolo nelegálne napríklad v Nemecku.
EÚ sa tak stáva globálnym regulátorom slobody prejavu, bez demokratického mandátu a mimo právomocí národných štátov. V mene boja proti nenávisti a dezinformáciám vytvára systém, ktorý udupáva kritické myslenie, pluralitu názorov a slobodnú výmenu informácií – základné piliere demokracie.
Demokracia pod kontrolou technokracie
Súdne rozhodnutie v prípade esemesiek s Pfizerom, nebezpečne vágny DSA a mocenské ambície političiek ako Ursula von der Leyen či Kaja Kallas ilustrujú nebezpečný posun EÚ: od spoločenstva štátov k byrokratickému impériu, kde slová ako „transparentnosť“, „demokracia“ a „bezpečnosť“ slúžia ako kamufláž pre centralizáciu moci, cenzúru a odstránenie politickej konkurencie.
