Izrael a sankcie EÚ: Odklad do jesene a pochybné dohody

Európska únia odložila akékoľvek sankcie voči Izraelu minimálne do septembra, pričom sa spolieha na spornú dohodu o humanitárnej pomoci Gaze, ktorá vyvoláva ostrú kritiku zo strany ľudskoprávnych organizácií. Tie ju označujú za „zradu“.

Kaja Kallasová, vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, oznámila po stretnutí ministrov zahraničných vecí EÚ v Bruseli, že EÚ bude „pozorne sledovať, ako Izrael implementuje dohodu a každé dva týždne bude aktualizovať správy o dodržiavaní záväzkov“. Tieto správy budú predkladané Politicko-bezpečnostnému výboru, ktorý tvoria veľvyslanci EÚ v Rade EÚ. Kallasová zdôraznila, že „možnosti sankcií zostanú na stole a EÚ bude reagovať, ak Izrael nebude konať v súlade s dohodou“. Ďalšie stretnutie ministrov zahraničných vecí je naplánované na september, po letnej prestávke.

Kallasová zároveň uviedla, že „do Gazy už prichádza viac nákladných vozidiel a zásob, otvára sa viac hraničných priechodov a opravujú sa dodávky elektriny“. Predtým vypracovala možnosti sankcií, založené na jej „preskúmaní“ izraelských činov, ktoré podľa nej zahŕňali „hladomor“ ako vojnovú zbraň, „nerozlišujúce“ zabíjanie civilistov, „apartheid“ a „mučenie“ väzňov. Hlavnou zvažovanou možnosťou bolo zmrazenie výhod voľného obchodu pre Izrael v rámci Asociačnej dohody EÚ – Izrael, ktorá pre izraelské firmy predstavuje ročne približne 1 miliardu eur.

Napriek tomu Kallasová a izraelský minister zahraničných vecí Gideon Sa’ar dosiahli minulý štvrtok dohodu o pomoci, ktorá dala pro-izraelským krajinám, ako sú Nemecko a Taliansko, zámienku na odloženie sankcií. Kallasová uviedla, že cieľom EÚ „nie je potrestať Izrael, ale zlepšiť situáciu na mieste v Gaze“.

Neistota Dohody a Rozdielne Pohľady v EÚ

Dohoda medzi Kallasovou a Sa‘arom je však len ústna dohoda, nie text s konkrétnymi číslami a dátumami dodávok pomoci, a preto neexistuje žiadny „mechanizmus“, ktorý by bolo možné podrobne preskúmať. Podpredseda írskeho ministra zahraničných vecí Thomas Byrne potvrdil, že „mnohí prítomní na bruselskom stretnutí nechceli žiadne ďalšie kroky proti Izraelu“.

Okrem obchodných sankcií sa 26 členských štátov dohodlo na zaradení ďalších extrémistických izraelských osadníkov na čiernu listinu. Avšak Maďarsko, hlavný spojenec Izraela v EÚ, vetovalo aj tento návrh. Poľsko tiež naliehalo na zoznámenie s týmito osobami, pričom poľský minister zahraničných vecí Radek Sikorski poukázal na to, že izraelskí fanatici minulý týždeň podpálili kresťanský kostol z 5. storočia nášho letopočtu na Západnom brehu.

Nečinnosť EÚ bola sklamaním aj pre Španielsko a Írsko. Španielsky minister zahraničných vecí José Manuel Albares uviedol: „Všetko, čo umožní dovoz potravín, liekov a paliva do Gazy, uvítame, ale chcem vedieť viac o mechanizme.“ Albares dodal, že povolenie dovozu potravín a liekov do Gazy je „holé minimum“ a že EÚ by aj tak mala uvaliť zbrojné embargo na Izrael kvôli „neospravedlniteľnému násiliu v Gaze“.

Zatiaľ čo niektoré krajiny presadzujú sankcie, spojenci Izraela, ako napríklad Rakúsko, vyjadrili odlišné názory. Rakúska ministerka zahraničných vecí Beate Meinl-Reisingerová zdôraznila, že EÚ potrebuje udržiavať otvorené komunikačné kanály „najmä medzi priateľmi Izraelu“, aby sa situácia v Gaze zlepšila. Na otázku novinárov o obetiach v Gaze uviedla: „Myslím si, že s pojmom ‚genocída‘ by sa malo zaobchádzať veľmi opatrne, a nakoniec to bude súd (Medzinárodný súdny dvor v Haagu), ktorý bude musieť posúdiť.“ Dodala, že „Hamas má v rukách“, aby dosiahol mier, a to zložením zbraní a oslobodením izraelských rukojemníkov.

Nemecký štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Gunther Krichbaum povedal: „Je dôležité zdôrazniť, že bol to Izrael, ktorý bol napadnutý (Hamasom 7. októbra 2023).“ A dodal: „Izrael má právo brániť sa.“ Lars Løkke Rasmussen, dánsky minister zahraničných vecí, ktorý predsedá EÚ, tiež pochválil dohodu Kallasovej a uviedol: „Najdôležitejšie nie je diplomatické hrmenie, ale zmena podmienok na mieste.“

Rozhorčenie Verejnosti a Dôvody Nečinnosti

Výsledok utorkových rokovaní sa stretol s ostrou kritikou zo strany občianskej spoločnosti, uprostred rozsiahleho verejného hnevu proti Izraelu v Európe. Kampaňová skupina Ekō uviedla: „Teraz sa ministri zahraničných vecí EÚ vydajú na letné dovolenky, zatiaľ čo palestínske rodiny v Gaze trpia ďalší deň zverstiev.“ Amnesty International, prostredníctvom svojej generálnej tajomničky Agnès Callamardovej, vyhlásila: „Odmietnutie EÚ pozastaviť svoju obchodnú dohodu s Izraelom je krutou a nezákonnou zradou – európskeho projektu a vízie.“ Ďalej dodala: „Európski lídri mali príležitosť zaujať zásadný postoj proti izraelským zločinom, ale namiesto toho im dali zelenú, aby pokračovali vo svojej genocíde v Gaze.“

Dohoda Kallasovej o pomoci bola tiež označená za „omrvinky“ od Bushry Khalidi z Oxfam. „Samotná pomoc nedokáže zastaviť túto katastrofu. Nemôžeme sa naďalej prizerať, ako sú zabíjané deti, a hovoriť ‚robíme pokrok‘,“ dodala. V jednom svetlom momente pre Palestínu, francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot uviedol, že Francúzsko a Saudská Arábia obnovili plány na stretnutie v New Yorku 28. a 29. júla o uznania palestínskeho štátu.

Ďalšia kampaňová skupina, Somo, v utorok zverejnila údaje, ktoré ukazujú, čo stojí za neochotou pro-palestínskych aktivistov. Členské štáty EÚ držali v roku 2023 zahraničné investície v Izraeli vo výške 72,1 miliardy eur (v porovnaní s 39,2 miliardy eur v USA). Vývoz EÚ do Izraela tiež vzrástol o 1 miliardu eur a v roku 2024 dosiahol 26,7 miliardy eur. A izraelská burza sa za posledných 21 mesiacov vojny vyšplhala o 213 percent, čo znamenalo nárast o 194 miliárd eur. „EÚ je hlavným motorom izraelskej ekonomiky genocídy,“ uviedla Somo.

Graeme Groom, ortopedický chirurg z King’s College Hospital v Londýne, ktorý nedávno pracoval v Gaze, povedal: „Sedeli sme v Bruseli a hovorili sme predstaviteľom EÚ, čoho sme boli svedkami: detí vytiahnutých z trosiek, vyhladených rodín, nemocníc pod paľbou.“ Dodal: „Verili sme, že EÚ stojí za ľudskými právami a očakávali sme akciu… a zatiaľ čo diplomati sa vydávajú na letné dovolenky, čo mám povedať svojim kolegom, ktorí stále pracujú pod paľbou v Gaze?“