Eliška Křenková: Od Mirandy k Anežke Českej, cez analógové fotografie

Pred očami stoviek divákov sa Eliška Křenková stáva Mirandou, dcérou čarodejníka, ktorá poznáva svet s detskou ľahkosťou a otvoreným srdcom. V ústraní tmavej komory potom trpezlivo čaká, kým sa na fotopapieri objaví iný príbeh: tichý, osobný, zachytený v analógovom záblesku. Eliška Křenková, herečka s intuitívnym talentom a vizuálnym citom, odkrýva svoje pohľady na herectvo, fotografiu a život samotný.

V rámci Letných shakespearovských slávností hráte Mirandu v hre Búrka, ktorá bude mať tento rok derniéru. Čo to pre vás znamená? Máte pocit, že tak po štyroch rokoch uzatvárate nejakú kapitolu?

Určite je to kúsok života, kapitola, ktorá končí. A s tým sa spája aj melanchólia a nostalgia. Bude mi za Búrkou a Shakespearovkami smutno, ale možno tam nie som naposledy a niekedy sa tam vrátim. Mám rada celý tím, ktorý slávnosti organizuje. Ticho si želám, aby sme sa spolu zase stretli.

Hranie pod šírym nebom na Pražskom hrade má svoje špecifikum. Čo je na tom najkrajšie a čo najnáročnejšie?

Najkrajšia je prechádzka zatvoreným areálom Pražského hradu po predstavení. Pražská HAMU, kde sa predstavenia konajú, má zase krásne festivalové čaro a najlepšie zázemie. Najťažšia je občasná nepriazeň počasia a zima ku koncu leta. Na druhú stranu, keď bojujete s dažďom, má to v sebe dávku vzrušenia, ktorú inde nezažijete.

Miranda je v Búrke jedinou ženskou postavou. Aké to je byť jediným ženským hlasom uprostred toľkých mužských postáv a energií?

Je to nakoniec príjemné. Občas sa s chalanmi pozriem na kúsok futbalu alebo na olympijské hry a je pohoda. Navyše, sú tam tanečnice, maskérky, produkčné, takže keď mám náladu na dievčenský pokec, sama žena tam úplne nie som.

Spomeniete si na okamih, kedy ste si k Mirande hľadala cestu a čo vám na nej vtedy pripadalo dôležité?

Myslím, že som k nej hľadala cestu celý prvý rok. A až keď som sa k nej druhý rok vrátila, som ju a jazyk Shakespearovských slávností poriadne pochopila a naozaj si ju zamilovala. Asi najdôležitejšia mi prišla jej naivita. Naivita človeka, ktorý za celý svoj život poznal len pár metrov štvorcových ostrova, svojho otca, pár kníh a Kalibana. A jej spontaneita a ľahkosť. Ľahkosť je zároveň niečo, čo pre mňa celkovo Shakespearovské slávnosti predstavujú. Ľahkosť leta a festivalov.

Búrka je veľa o ilúziách, mocenských hrách a odpúšťaní. Je v nej niečo, čo vás oslovuje aj v dnešnej dobe?

Oslovuje ma veľmi Prosperova linka. Linka zmierenia a odpustenia. To si myslím, že je dôležité v akejkoľvek dobe.

Búrku režírovalo režisérske duo SKUTR. Ako sa vám s nimi spolupracuje? Sú to režiséri, ktorí herca vedú pevnou rukou, alebo mu dávajú voľnosť?

SKUTR-i boli moji ročníkoví vedúci, poznám ich veľmi dlho a ich tvorbu mám veľmi rada. Je to, ako keby som sa vrátila domov, keď sa pozerám na ich veci alebo sa nimi nechám režírovať. Dávajú hercovi voľnosti tak akurát a u skúšania sa nemusí trpieť, čo kvitujem. Všetko prebieha ľahkou rukou, to je veľmi príjemné.

Je nejaký moment z Búrky, na ktorý nikdy nezabudnete? Niečo, čo sa stalo napríklad len raz, ale zostalo to s vami?

Keď spím ako Miranda na javisku, začne pršať, všetci z javiska utečú a zabudnú ma vziať so sebou. To si asi budem pamätať navždy.

Máte pred Búrkou nejaký osobný rituál?

Rozospievavam sa, hoci tam nespievam. Môj spev sa za tie roky medzi kolegami hercami a tanečníkmi stal tak legendárny, že ho začali vyžadovať – inak to vraj nie je ono. Občas sa aj niekto pridá.

Zaujal ma tiež váš projekt s režisérom Olmom Omerzu – víkendové workshopy Act in Film, kde pracujete ako so začínajúcimi hercami, tak so záujemcami o herectvo zo širokej verejnosti. Čo vám na tej spolupráci sedí?

S Olmom sa poznáme, rozumieme si a veríme si. To je pre mňa asi najdôležitejšie.

Projekt Act in Film pôsobí ako skvelý most medzi hereckou intuíciou a filmovým jazykom. Čo účastníkov workshopov najčastejšie prekvapí?

Ako dobre vedia hrať a nemusia sa stresovať.

Čo vám dalo učenie ostatných hercov a učíte sa pritom aj niečo sama o sebe?

Určite sa s Olmom učíme obaja, si myslím. Vďaka našim víkendovým kurzom som sa tiež vrátila k základom filmového herectva a núti ma to si veľa vecí pomenovávať. To je veľmi dôležité. Dáva mi to nádej, že som napríklad niekomu jeho cestu uľahčila. Je to krásny pocit, keď vidím, ako sú účastníci nadšení a nakopnutí v práci na sebe.

Vedľa herectva sa venujete analógovej fotografii. Čo vás priviedlo práve ku klasickému filmu?

Vyzerá to lepšie. Analógová fotka má bližšie k obrazu, to ma na tom baví. Tiež tá procedúra je iná. Človek sa musí zastaviť. To mi pripadá fajn, aj keď ma to aj niekedy štve.

Máte pri fotení chuť „režírovať moment“ ako pri práci na scéne?

Možno mám ako herečka viac vypestovaný radar na prirodzenosť okamihu, neviem.

Vraj chystáte knihu fotografií. Môžete prezradiť, ako bude vyzerať a ako veľmi bude osobná?

Osobná bude určite, inak pracovať asi neviem. Bude to kniha o ceste – to asi môžem prezradiť. A to, že fotografie budú snapshoty.

Čo vás na fotení baví viac – to, čo sa deje pred hľadáčikom, alebo to, čo sa odohráva až v komore a tichu?

Rozhodne to, čo sa deje pred hľadáčikom. A tá možnosť to pozorovať a zachycovať a vytrhávať z kontextu. Možnosť domýšľať si príbeh. Zachycovanie sveta, ktorý mizne.

Vráťme sa ešte k herectvu. Počula som, že vás čaká rola Anežky Českej. Je to pre vás výzva úplne iného druhu?

Určite. Svätorečenú historickú postavu som ešte nehrala. Bude to výzva. Tiež budem pred kamerou výrazne starnúť. Vecí, s ktorými sa tam stretnem prvýkrát, nebude málo. Ale to je na tom vzrušujúce.

Váš výber rolí je často neokázalý, citlivý, intuitívny. Čo rozhoduje, keď si vyberáte ďalší projekt?

Celé spektrum vecí. Od realizačného tímu cez scenár, rolu po hereckých kolegov a ekonomickú situáciu…

Čo vás v posledných rokoch ako herečku najviac posunulo a čo vás ženie ďalej?

Najviac ma zrejme posunulo, keď veci nevychádzali, ako som si predstavovala, a musela som v sebe nájsť nové cesty a pokoru. A asi aj zistenie, že iba práca ma šťastnou neurobí a všetko musí byť v súlade a rovnováhe. A to je asi úloha na celý život.