ROZSAH A TEMPO ZBROJENIA OHROZUJE MIER, DIPLOMACIU A SOCIÁLNY ŠTÁT
Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru (SIPRI) je najprestížnejšou inštitúciou tohto druhu, ktorej údaje, štatistiky a analytické materiály citujú nielen odborníci, ale jej dáta využívajú aj štátne orgány na celom svete. Preto je vždy veľkým zadosťučinením, keď jej analýzy potvrdzujú to, pred čím sme opakovane varovali.
SIPRI zverejnil analýzu, z ktorej vyplýva, že plánované ciele vojenských výdavkov NATO prinášajú pre jednotlivé štáty príliš veľké riziká. Predovšetkým upozorňuje, že vojenské zaťaženie 5 percent HDP a viac má v súčasnosti iba deväť štátov sveta – všetky sú to krajiny, ktoré sú buď vo vojne, alebo ide o diktatúry, ktorých nemusí trápiť súhlas verejnosti. SIPRI poukazuje na to, že bezprecedentný cieľ výdavkov sa neopiera o žiadne dáta ani obranné potreby členských krajín; je to len „spôsob, ako upokojiť Donalda Trumpa a udržať USA oddané aliancii“.
Schválených 5 percent HDP na zbrojenie jasne potvrdzuje, že NATO uprednostňuje vojenskú silu a odstrašovanie pred diplomatickými mechanizmami, ako je kontrola zbrojenia, čo stanovuje aj článok 1 Severoatlantickej zmluvy. Tento posun má významné dôsledky: militaristický postoj podkopáva súčasné i budúce úsilie o dialóg. „Keď ste kladivom, všetko okolo vás vyzerá ako klinec.“
SIPRI rovnako kritizuje, že meranie bezpečnosti výlučne prostredníctvom vojenských výdavkov v percentách HDP je mimoriadne skresľujúce. Tieto čísla nehovoria nič o reálnej schopnosti armády, efektívnosti využívania financií, kvalite personálu či stave techniky.
Varovným signálom je aj utajovanie konkrétnych cieľov Plánu obranného plánovania NATO (NDPP). Rozpočty na obranu sa tak schvaľujú bez verejnej kontroly a demokratického dohľadu. Zatiaľ čo rozpočty školstva či zdravotníctva prechádzajú transparentným procesom s úlohou parlamentu, audítorov a občianskej spoločnosti, vojenský sektor zostáva neprehľadný. To nielen podkopáva princípy dobrej správy, ale vyvracia aj tvrdenia rezortov obrany o transparentnosti výdavkov.
Podľa SIPRI by zvýšenie vojenských výdavkov NATO na 3,5 % HDP znamenalo dodatočných 1,4 bilióna dolárov ročne, pri 5 % HDP až 2,7 bilióna – čo by spolu presiahlo 4,2 bilióna dolárov. Len Nemecko by potom ročne minulo na zbrojenie 329 miliárd (o 46 miliárd viac ako na vzdelávanie).
Tieto plány predstavujú obrovské politické, ekonomické a sociálne riziká, najmä v kontexte vysokého zadlženia členských štátov. Urýchľujú preteky v zbrojení, marginalizujú diplomaciu a ohrozujú kultúru mieru založenú na spolupráci, dialógu a medzinárodnom práve.
SIPRI pripomína, že kľúčové nie je len „koľko“, ale „ako“ sa minú prostriedky na obranu – vrátane transparentnosti a zodpovednosti voči daňovým poplatníkom. A ako dodáva autor: „Ľudia už vedia, že ich podvádzate.“
Eduard Chmelár
