Hoci väčšina mierumilovných občanov Slovenskej republiky je proti absolútne nezmyselnému, neodôvodnenému a samoúčelnému zvyšovaniu vojenských výdavkov, zostali vo svojom odpore nevypočutí, oklamaní a opustení. To, čo sa tu chystá, je najväčšie šialenstvo moderných dejín a som si úplne istý, že ľudia ani netušia, čo ich čaká. Len zvýšenie vojenských výdavkov na 3,5 % znamená, že každý z vás, vrátane detí, zaplatí na nové zbrane 1000 eur ročne. A bude to ešte oveľa viac. Budeme dávať na zbrojenie štvrtinu štátneho rozpočtu, budeme na neho dávať viac ako do finančne poddimenzovaného školstva, viac ako do rezortu sociálnych vecí, viac ako kdekoľvek inde.

Väčšina obyvateľov tejto krajiny v skutočnosti nemá vlastný názor vytvorený z relevantných informácií, nikto im ich nepredkladá, nikto s nimi o tom nediskutuje, a tak iba opakujú mnohokrát predžuté mediálne propagandistické floskuly o tom, že bezpečnosť je prvoradá, že to robíme pre seba, že si musíme plniť svoje zäväzky, že čelíme hrozbe Ruska a že ak do desiatich rokov nebudeme dávať na zbrojenie 5 percent HDP, presne o desať rokov nás Rusko napadne. Všetko sú to nepodložené hlúposti, ale najväčšia lož je ubezpečovanie politikov, že nebudú súhlasiť so zvyšovaním vojenských výdavkov na úkor sociálnych výdobytkov občanov. Tak sa na to pozrime, lebo na rozdiel od Slovenska v krajinách západnej Európy prebieha intenzívne verejná diskusia o tom, čo nás to bude stáť a ako dramaticky to zmení povahu štátu.

V prvom rade chcem zdôrazniť, že posadnutosť viacerých koaličných i opozičných politikov, analytikov či novinárov šialeným zbrojením, ktoré nedáva nijaký racionálny politický a ekonomický zmysel, si viem vysvetliť jediným spôsobom: že zbrojársky priemysel má najväčšiu sieť lobistov (ako to bolo dokázané už vo viacerých západných krajinách). Zástupcovia ministerstva obrany a prezident republiky (ktorý je v tejto otázke obzvlášť aktívny) argumentujú, že sa museli spýtať predstaviteľov armády, čo potrebujú. Ale to je absurdné. V demokratickom civilnom štáte pracujú obranní plánovači na základe zadania politických špičiek, nie naopak. Alebo si položme otázku, prečo sa vláda nespýta učiteľov, lekárov, hasičov, sociálnych pracovníkov, čo potrebujú.

Ak armáda určuje priority republiky, potom možno bez preháňania takýto štát označiť ako vojnový, ktorý má svoje historické korene v militaristickom Prusku. Som si však istý, že prezident Pellegrini pred odletom do Haagu klamal, keď tvrdil, že pre extrémne zvýšenie zbrojenia na 5 percent sa rozhodli na základe tajomnej analýzy generálneho štábu Ozbrojených síl SR, ktorá vraj vypočítala, že práve takýto objem peňazí potrebuje naša armáda. Som presvedčený, že takáto analýza neexistuje a ak aj bude verejnosti predložená dodatočne (médiá ju mali už dávno žiadať a nespoliehať sa v takejto vážnej veci na čestné slovo), bude účelovo zmanipulovaná. Každému je totiž jasné to, čo sa neodvažuje priznať nijaký politik: že Donald Trump donútil celú Európu financovať americký vojensko-priemyselný komplex, že summit NATO v Haagu bol najdrahším ponížením, aké sme kedy v modernej histórii videli. O ničom inom to nebolo a každého, kto sa na tom podieľal, budú dejiny súdiť.

Predražené zbraňové systémy budú chrániť akurát tak našu biedu. Ekonomický guru denníka Financial Times Martin Wolf otvorene hovorí: „Politici sa musia pripraviť na získanie peňazí na zbrojenie zo škrtov v sociálnych dávkach, dôchodkoch a zdravotnej starostlivosti. Budú sa musieť taktiež trvalo zvýšiť dane.“ Ďalší ekonóm Janan Ganesh sa pre Financial Times vyjadril ešte drsnejšie: „Európa musí orezať svoj sociálny štát, aby mohla vybudovať vojnový štát. Neexistuje spôsob, ako naliať také peniaze do obrany bez škrtov v sociálnych výdavkoch. Treba jasne povedať, že výdobytkov, ktoré pracujúci ľudia dosiahli po druhej svetovej vojne, sa teraz musia zbaviť. Úlohou je dnes brániť životy. Vek sociálneho štátu sa skončil. V skutočnosti to bol iba výsledok zvláštnych historických okolností, ktoré sa minuli. Áno, správne, výdobytky pracujúcich ľudí boli v kapitalizme výnimkou z normy. Ale teraz budú musieť byť vlády k starým ľuďom skúpejšie. Sociálny štát musí ustúpiť.“

Tieto šialené ideologické reči majú už aj praktické politické dopady. Britská ministerka financií Rachel Reevesová, ktorá neustále znižuje detské prídavky a starobné aj invalidné dôchodky, oznámila, že pôsobnosť Národného fondu blahobytu labouristickej vlády sa zmení, aby mohol investovať do zbrojenia. Britský premiér Starmer už oznámil škrty vo verejnom sektore v objeme miliárd eur. V Nemecku pretlačil kancelár Merz ústavný zákon o ukončení tzv. fiškálnej brzdy, na základe ktorého budú mať deficitné výdavky na zbrojenie prednosť pred všetkým ostatným, ide o jediný rozpočet bez limitu. Ročné vládne výdavky budú vďaka tomu oveľa vyššie ako investície v rámci povojnového Marshallovho plánu či znovuzjednotenia Nemecka začiatkom deväťdesiatych rokov.

Tvrdenia, ktoré sa často používajú aj u nás, že zvýšenie rozpočtu na zbrojenie povedie k ekonomickému rastu a k rastu pracovných miest, sú extrémne zavádzajúce. Nie je to pravda. Zbrojársky priemysel je veľmi neefektívny pri vytváraní pracovných miest. Dokonca aj britská Asociácia zbrojárskeho priemyslu (ADS) uviedla, že aj po plánovanom zvýšení zbrojárskej výroby dosiahne počet zamestnancov v sektore len 0,5 % pracovnej sily v Spojenom kráľovstve, po započítaní tých, ktorí pracujú v dodávateľských reťazcoch maximálne 0,83 %. Investície do verejných služieb alebo obnoviteľných zdrojov energie vytvárajú oveľa viac pracovných miest a vyšší ekonomický výkon ako armádne zmluvy.

Investície do zbraní sú ekonomicky vždy nerentabilné. Buď sa nepoužívajú a zastarávajú alebo sa používajú vo vojne a ničia bez akéhokoľvek ekonomického prínosu. Vojnová politika Európy je preto politicky krátkozraká, geopoliticky nesprávna a ekonomicky nezodpovedná vzhľadom na oveľa naliehavejšie problémy. Z militarizmu vyrastajú tri hrozby pre demokraciu: vysoké náklady, obrovské riziko korupcie a rastúca závislosť od diktátorov pri vývoze zbraní. Zvýšené výdavky na zbrojenie nás robia chudobnejšími a svet nebezpečnejším miestom pre život. Vláda, ktorá nezodpovedne míňa peniaze na nákup zbraní, ktoré nikto nepotrebuje, ožobračuje vlastný národ. Politici na výplatných páskach zbrojárskych koncernov náročky vnášajú medzi ľudí neopodstatnený strach, aby ľahšie prijali náklady na zbrojenie.

Je choré, že v Európskej únii začal dominovať ako hlavná ekonomická dogma tzv. vojenský keynesianizmus. Slávny britský ekonóm John Maynard Keynes raz povedal, že vlády by mali platiť ľuďom za to, aby vykopali jamy, a potom ich zasypali. Na rozhorčené námietky, čo je to za hlúposť, prečo neplatiť ľuďom za výstavbu ciest alebo škôl, Keynes odpovedal: „Dobre, plaťte im, za čo chcete. Podstatné je, aby vláda vytvárala pracovné miesta, nezáleží na tom, aké.“ Keynes sa mýlil. Záleží na tom. Vojenský keynesianizmus vlastne obhajuje kopanie hrobov a zasypávanie mŕtvych tiel, lebo to prináša pracovné miesta. Ak nezáleží na tom, ako sa vytvárajú, prečo nepodporiť výrobu narkotík? Nepochybujem, že väčšina ľudí by proti tomu namietala, lebo takáto produkcia ohrozuje zdravie a životy ľudí. Ale tým škodí aj výroba zbraní. Vláda by mala investovať do užitočnejších vecí.

Toto zbrojárske šialenstvo nás zničí. Prečo ľudia mlčia? Mierové a antimilitaristické demonštrácie sú dnes potrebnejšie ako akékoľvek iné formy protestu. Nemáme sa o koho oprieť, politické strany nás zradili a záchrana posledných zvyškov sociálneho štátu, a teda civilizovanej spoločnosti, je len na nás, na našej solidarite, na našom spájaní, na našej ochote vyjsť z pohodlia anonymity a vzoprieť sa plazivému militarizmu. V združení Zjednotení za mier sa budem so svojimi kolegami aspoň usilovať vysvetľovať ľuďom nebezpečenstvo súčasného vývoja, že nepotrebujeme viac tankov, lietadiel a munície, ale zásadnú zmenu filozofie bezpečnosti. Transformáciu sociálneho štátu na vojnový ako za čias Nemeckého cisárstva pred prvou svetovou vojnou musia všetci príčetní ľudia odmietnuť. V opačnom prípade si nekupujeme bezpečnosť, ale vstupenky na zničenie sveta.

Eduard Chmelár

(Koláž Plus 7 dní)