Dnešné rozhodnutie zvoleného prezidenta Petra Pellegriniho fakticky zrušiť zvolaný okrúhly stôl ma vôbec neprekvapilo, pretože to bol prakticky jediný spôsob ako predísť fiasku a udržať nádej, že na Slovensko sa vráti normálny politický dialóg. Nie Pellegrini, nie Kaliňák a dokonca ani nie Danko spôsobil, že sa to nepodarilo.
Minimálne od včerajšej tlačovky Igora Matoviča, ktorý svojou výzvou na odstúpenie ministra vnútra fakticky torpédoval snahy o zmierenie, muselo byť každému príčetnému človeku jasné, že tento chorý človek a pôvodca napätej atmosféry v spoločnosti vedome znemožnil utorkové stretnutie. Zvolanie jedného z najväčších hulvátov v dejinách slovenského parlamentarizmu Ľubomíra Galka – „My sme nič neurobili!!!“ – len podčiarkuje, že si ani len neuvedomujú, čo vlastne spáchali. Podobne sa správajú už len Naďovi mimoparlamentní Demokrati, ktorí nielenže naďalej útočia na predstaviteľov koalície, ale spolu s exministrom zahraničných vecí Rastislavom Káčerom provokatívne zorganizovali predvolebný míting v Michalovciach, kde pred rokom spôsobili škandál, keď nadávali ľuďom do opíc.
Viac ako Matovičove provokácie ma však pobúrili včerajšie Sobotné dialógy v RTVS, kde dve opozične orientované politologičky Lášticová a Világi navrhli, aby ako krok k zmiereniu vládna koalícia stiahla všetky návrhy zákonov, ktoré iritujú opozíciu. Samozrejme, že tento šialený nápad podporujú aj opozičné strany, pričom nepadlo ani jediné slovo o tom, čo by mali urobiť ony. Keby toto vypustil z úst niekto z cirkusového tria Matovič – Pročko – Galko, mávnem nad tým rukou. Ale keď dve vzdelané ženy navrhnú takýto paškvil, neviem, čo si mám o tom myslieť. Uvedomujú si vôbec dôsledky alebo sa načisto zbláznili? Chcú tým vyslať do verejnosti signál, že vraždou alebo pokusom o vraždu možno dosiahnuť politické ciele? Tak to teda nie! Tak ako po atentáte na Kennedyho sa demokraticky zvolená vládna koalícia nesmie báť prijať všetky zákony, ktoré prekážajú premiérovým politickým odporcom, pretože terorom sa na Slovensku vládnuť nebude!
To však neznamená, že na politický dialóg treba rezignovať. Ja sám sa budem o zmierenie usilovať zo všetkých síl. Ale politické zmierenie sa nedá dosiahnuť nahradením politiky ako vecného spôsobu presadzovania skupinových záujmov morálnym gýčom. Nemôžete každú racionálnu kritiku označovať za útok. Nemôžete porovnávať neoprávnené vniknutie na pozemok prezidentky nejakej dezorientovanej neozbrojenej ženy s ozbrojeným útokom na premiéra s cieľom zavraždiť ho. Nemôžete každý hnev spôsobený pocitom nespravodlivosti označovať za nenávisť.
Cesta k zníženiu napätia vedie cez dlhý a úprimný proces katarzie, v ktorom sa nevyhneme odhaľovaniu svojich skutočných pocitov a nevyhnutnosti uvedomenia si vlastnej zodpovednosti každého z nás a ospravedlnenia za slová, činy a praktiky, ktoré nás priviedli až do tohto tragického bodu. Až potom môže prísť odpustenie. Preto neustále opakujem, že v spore o to, kam sme sa dostali, niet nevinných a apelujem na každého z vás, že musíme začať sami od seba. V nasledujúcom videu navrhujem, čo treba urobiť, aby sa to podarilo.
Eduard Chmelár
