Keď láska k remeslu oživí históriu: Príbeh chalupy uprostred lesa
Keď sa snúbi láska k remeslu, cit pre detail a odhodlanie zachrániť kus histórie, vznikne miesto s neopakovateľnou atmosférou. Ivana Schmidtová premenila chátrajúcu chalupu na milovaný domov plný života, kde každý kút dýcha starými časmi a každý drôtik má svoje miesto – ak teda nespadne na zem a nepichne jej manžela priamo do nohy.
Keď Ivana prvýkrát navštívila miesto, ktoré jej budúci manžel opísal ako „drevenicu v krásnom kúte sveta“, čakalo ju prekvapenie. „Manžel ma pôvodne nalákal na drevenicu v Lužických horách. Pri mojej prvej návšteve to ale bola skôr ruina,“ spomína so smiechom. Napriek tomu verila, že miesto má svoje čaro a obaja tu nájdu svoje šťastie. A tak sa pustili do rekonštrukcie, ktorá posilnila ich vzťah a vytvorila nový domov, ktorý sa stal zázemím nielen pre nich, ale aj pre ich deti.
Od ruiny k domovu
Dom pôvodne kúpil Ivanin manžel, ktorý v ňom videl potenciál – a spočiatku aj slušný stav. Časom však prišla tvrdá realita – stavba bola v dezolátnom stave a bola nutná kompletná rekonštrukcia. Keď sa do „projektu chalúpka“ pridala Ivana, stali sa z nich nielen partneri, ale aj stavebný tím. Rekonštrukcia sa ukázala ako skúška trpezlivosti a dôvery. Obaja sa naučili rôzne ručné práce. Situácia okolo prestavby bola náročná hlavne preto, že v rekonštruovanom dome hneď bývali. Opravovať dom, v ktorom zároveň žijete, je ako stavať loď uprostred oceánu. „Prach, suť, dosky pod nohami – a večer upratať celý dom, aby sme vôbec mohli fungovať,“ dodáva Ivana.
Napriek tomu vedeli, že to stojí za to. Chceli vrátiť domu jeho pôvodnú dušu – s obrovským rešpektom k histórii. Preto do chalupy vrátili najmä drevo – drevené podlahy, dvere aj obloženia. Dominantou celej chalupy sa stala kachľová pec, ktorú obdivuje každý návštevník.
História i budúcnosť plná života
Drevenica, v ktorej Schmidtovci bývajú, má pôvod až v 17. storočí. Najväčšie prestavby prebehli v roku 1943, keď ju prebudoval vtedajší majiteľ. Po vojne sa dom stal svedkom povojnových odsunov a príbeh chalupy bol prerušený. „Ale vďaka Instagramu sa nám ozvala vnučka poslednej majiteľky. Rozprávala nám, ako tu trávila detstvo – a my sme zrazu držali v rukách ďalšiu časť histórie nášho domu,“ hovorí Ivana. Dom tak znovu ožil nielen vďaka rekonštrukcii, ale aj príbehom ľudí, ktorí tu kedysi prežili kus života.
Dnes je z chalupy s bohatou minulosťou domov s tromi poschodiami a 300 m² obytnej plochy – miesto, kde žije divoká štvorčlenná svorka, ktorá vraj často robí hluk za dve. Obývacia časť, dve kúpeľne, dielňa, kino, herňa a dokonca sklad „strašne potrebných vecí“. To všetko by ste tu našli, keby vás Ivana pozvala za dvere. Vonku prekvapí slepačia farma. A aj keď je dom plný detského smiechu a kriku, vnútro i okolie je často plné pokoja – pokoja, ktorý nájdete iba v prírode.
Drôtiky všade po dome
Z pôvodného rekonštrukčného chaosu vznikol nielen domov, ale aj kreatívny priestor. Ivana odjakživa rada tvorila a v prostredí drevenice sa jej záľuba pretavila do vášne pre staré remeslo – drôteníkstvo. Fascinovalo ju, že z obyčajného drôtu môže vzniknúť niečo krásne, praktické – ale aj jemné a poetické.
Názov profilu vznikol podľa miniatúry chalupy, ktorú Ivana vypletala z drôtu. Neskôr sa názov ukázal ako symbolický aj pre jej domov plný drôtikov a tvorenia. „Doma sa zakopáva o drôtiky všade – hotové výrobky, klbká drôtu aj tie maličké kúsky, ktoré si môj manžel občas zapichne do nohy,“ smeje sa. Ivana tvorí misky, svietniky, háčiky aj drôtené kvety. Jej výrobky nájdete nielen na Instagrame, ale aj v kaviarni pod Ronovom, kde sú vystavené vedľa ďalších regionálnych tvorcov. „Z drôtu sa dá upliesť úplne všetko. Ale najviac ma teší, keď z toho vznikne radosť,“ hovorí s úsmevom.
Staré veci, druhá chalupa
V chalúpke by ste márne hľadali nový nábytok. Skoro všetko pochádza z bazárov, povál a dokonca aj zo skládok. „Množstvo nábytku sme zachránili. Ľudia ho chceli vyhodiť, spáliť – my sme mu dali druhú šancu,“ dodáva. Každý kus nábytku nesie stopy času – a práve tie dodávajú celému miestu hĺbku. Najväčšou srdcovkou rodiny je starý príborník. „Pôvodný majiteľ ho vyhral v súťaži chovateľov holubov. A keď to vieme, má pre nás ešte väčšiu hodnotu,“ dopĺňa.
Dom, ktorý sa stále rekonštruuje, nikdy nespí. Rodinu ešte čaká oprava obývacej časti, vytvorenie zimnej záhrady a stavba druhej chalupy – tentokrát pre hostí. Aj napriek neustálemu pohybu, zmenám a plánom je táto rodina pevne ukotvená.
Príbeh Chalupy uprostred lesa nie je hotový a len tak neskončí – rovnako ako samotná rekonštrukcia. Ale práve v tom spočíva jeho čaro. Pomaly každý deň vzniká nová kapitola, nový kút i výrobok z drôtu. Aj keď to nebolo ľahké, rodina Schmidtovcov vdýchla starej chalúpke nový život. A ona im za to poskytla teplé a láskyplné zázemie. „Domov je pre nás priestor, kam sa vždy radi vraciame. Tu sme našli svoje miesto,“ uzaviera Ivana.
