DOSŤ!!!!!!!
Nemám rád oficiálne pripomínania. Umŕtvujú históriu. Znecitlivujú našu ostražitosť. Tvária sa, že to, čo sa stalo, je minulosťou a naše formálne odriekanie „už nikdy viac“ od nás odohnalo démonov a zmylo naše viny. Keď občas niekto zafrfle, prečo si pripomíname toľko udalostí spojených s holokaustom, vždy mu odpovedám rovnako: pretože nič strašnejšie, nič obludnejšie, nič zločinnejšie sa u nás nikdy nestalo.
Dnešný Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu je opäť povinnou jazdou. Politici všetkých odtieňov si dávajú do profiloviek bežné klišé o odsúdení všetkých foriem rasového prenasledovania bez toho, aby sa zamysleli nad tým, či to takto naozaj stačí a či sme uchránení od hrôz fašizmu. A pod ich statusmi mudrujú zradikalizovaní až sfanatizovaní diskutéri zbabelí vystupovať pod vlastným menom, či to tak naozaj bolo a spochybňujú všetkých a všetko. Nechcem, aby ste sa o tom hádali. Nechcem, aby v záplave kriku, nadávok a vyfabrikovaných hlúpostí zaniklo to podstatné. Chcem, aby ste sa namiesto toho konečne zamysleli nad tým, kam táto spoločnosť speje. Pretože hrozba fašizmu, genocídy a holokaustu nie je minulosťou.
Často pripomínam slová môjho obľúbeného izraelského spisovateľa Amosa Oza, že holokaust sa začal jazykom. Tým, ako o iných ľuďoch hovoríme, ako o nich zmýšľame, ako sa z našej reči vytráca úcta, ohľaduplnosť a porozumenie. Ani generácie našich predkov nevedeli pochopiť, ako sa z našich priateľov, susedov, známych, obdivovaných umelcov, uznávaných vedcov, vynikajúcich spisovateľov stali odrazu vyvrheli ľudstva, štvaná zver, ktorá nemala väčšiu cenu ako odpadky. Ale dnes sme v tom predsa zasa.
Opäť hovoríme o iných ľuďoch ako o potkanoch, sviniach a hávedi, pohŕdame ľudskou dôstojnosťou Rómov, moslimov, utečencov, o Rusoch hovoríme šovinisticky ako o „Rusákoch“ (podobne ako kedysi o „Židákoch“) a aj samotní Izraelčania relativizujú utrpenie vlastného ľudu tým, že sú necitliví voči tomu, čo robia Palestínčanom. Genocída má mnoho tvárí, nenávisť má mnoho príčin, ale holokaust vždy v sebe niesol univerzálne posolstvo, že to, čo sa stalo Židom, sa už nesmie stať nikdy viac nielen im, ale žiadnemu národu na Zemi.
Nedokážem pochopiť, ako s týmto poznaním, s touto skúsenosťou, s touto hodnotovou výbavou dokážu niektorí politici odsudzovať holokaust a jedným dychom brániť tých najodpornejších neonacistov, pri ktorých vyzerá Miňo Mazurek ako polepšený chuligán. Neveril som vlastným očiam, keď sa z takého monštra, akým je Marián Magát, začal vyrábať na sociálnych sieťach politicky prenasledovaný hrdina. Tento zvrátený pohľad je bezpochyby umocnený i tým, že sa ho verejne zastal aj minister obrany Robert Kaliňák. A ja vravím DOSŤ! Dosť bolo rehabilitovania tých najhorších grázlov a otvorených nacistov, akoby sme zabudli rozlišovať dobro od zla, pravdu od lži a humanistické tradície od masových zločinov.
Marián Magát nie je nijaký nevinný bojovník za slobodu prejavu. Je to extrémista najvyššieho rangu, ktorý nazýva Adolfa Hitlera „mierotvorcom a človekom so srdcom na správnom mieste“, ktorý tvrdil, že naplnenie plánov nacistického vodcu by bolo „požehnaním pre nás všetkých“, ktorý sa hral na historika (hoci tento hochštapler je skôr hysterikom) a vo svojom paškvile Židokracia šíril bludy urážajúce ľudskú inteligenciu. Tvrdil napríklad, že plynové komory nikto nikdy nevidel, že svojím „bádaním“ dospel k záveru, že ich postavili až po vojne a že „počet zavraždených šesť miliónov bol určený dopredu židoboľševickou propagandou“. To fakt chce niekto príčetný tvrdiť, že tento gauner bez kúska empatie, ktorý sa sebavedomo vysmieval preživším do tváre, bol odsúdený nespravodlivo?!?
Súčasná vláda často šermuje potrebou ochrany absolútnej slobody prejavu. Viete, že sám som dlhoročným odporcom verbálnych trestných činov. Ale SNS a časť Smeru-SD ma svojimi zvrátenými plánmi na znižovanie trestov za extrémizmus núti prehodnocovať túto filozofiu. Nie som za to, aby ľudia za svoje akokoľvek bludné a neprijateľné názory chodili do väzenia. Ale vládni predstavitelia si vybrali na obhajobu takýchto ľudí zlý čas a hlavne si určili zlé témy.
Povedzte mi, čo sú to za priority a aký signál to vysiela do spoločnosti, keď zo všetkých problémov, zo všetkých životných situácií si predstavitelia Smeru-SD zoberú pod svoje krídla na ochranu a propagáciu násilníckych bratov Tateovcov, zápasníka Karlosa Vémolu obvineného z drogovej trestnej činnosti, Daniela Bombica či Mariána Magáta. Koho obdivujú títo ľudia posadnutí hrubou silou, násilím a vulgárnym slovníkom?
Ako je možné, že strana, ktorá si vo svojom názve ako suchú ratolesť stále drží prívlastok „sociálna demokracia“, sa nikdy nezastala slobodnej matky s deťmi vyhodenej na ulicu, prepusteného odborára, robotníka, ktorý sa po pracovnom úraze nevie domôcť invalidného dôchodku či ďalších mnohých ľudí v núdzi poctivo zápasiacich so svojimi životnými problémami, ale robí advokátov grázlom, násilníkom a extrémistom? Milí smeráci, mám medzi vami mnoho priateľov, mnohých z vás si úprimne vážim, to vás naozaj nezaujíma, čo to o tej strane hovorí?
Niekde sme urobili chybu. Možno hneď na začiatku, keď sme namiesto poctivej diskusie zakazovali všetky prejavy spochybňujúce historicky overené skutočnosti, z čoho časť verejnosti nadobudla falošný pocit, že im chcú zatajiť pravdu. Ale tí, ktorí ovplyvňujú verejnú mienku, musia mať predsa v sebe morálny kompas. Nemôžeme Maďarom zakazovať zákonom hovoriť o ich historickej traume a na druhej strane rehabilitovať fašistické prejavy pod zámienkou práva na slobodu prejavu.
Obávam sa však, že už sme prekročili hranicu. Hranicu, za ktorou už nebude stačiť vysvetľovať a presviedčať. Hranicu, za ktorou už bude potrebné opäť proti fašizmu bojovať. Pretože tých, ktorí schvaľujú pogromy proti Židom, genocídu Palestínčanov, novodobé koncentračné tábory pre migrantov, bagatelizujú vyčínanie banderovcov na Ukrajine či svojvoľné popravy v uliciach amerických miest, už nepresvedčíte argumentmi. Im sa to páči. Oni s tým súhlasia. A preto treba zvolávať sily dobra na obranu civilizácie, humanity a všetkého, čo bolo na ľudstve hodnotné a čo sa osvedčilo.
To, čo sa deje v Spojených štátoch, ukazuje, že to, čo pozorujeme na Slovensku, nie je ojedinelý izolovaný jav. Túto planétu začínajú ovládať nové formy fašizmu, ktoré ešte nedokážeme ani správne identifikovať. Niekto by mohol povedať, že práve toto je skutočná tvár Ameriky. Dejiny Spojených štátov oveľa viac ako sily slobody lemovala genocída pôvodných obyvateľov, otroctvo, banditizmus divokého Západu, rasizmus a brutálne potláčanie práv Afroameričanov ešte v druhej polovici 20. storočia. To všetko sprevádzané rastom militarizmu, imperializmu, oligarchie a technologických monopolov.
Áno, USA používali ozbrojené sily proti svojim vlastným občanom počas celého svojho vývoja – ibaže doteraz to bolo len voči etnickým menšinám a Donald Trump priniesol novinku v tom, že rozšíril represie na všetkých. Lenže Amerika nie je len Pentagon, McDonald a Lockheed Martin, ale aj Metropolitná opera, Broadway a Národná galéria umenia. Nie je to len Trump, Bush a Reagan, ale aj Martin Luther King, Eleanor Rooseveltová a Abraham Lincoln. Nie sú to len atómové rakety, chemické zbrane, neudržateľný konzum a tresty smrti, ale aj beatnici, džez, Walt Whitman a Ernest Hemingway.
Tak ako je hlúpe šovinisticky tárať, že z Ruska nikdy nič dobré nevzišlo, rovnako je hlúpe zatracovať Ameriku ako celok. Práve dnes je dôležité vybrať si to podstatné. To, čo nás povznáša, posilňuje a posúva vpred – a nie to, čo nás vrhá späť do temnoty, úpadku a teroru. Vyberte si správne. Buďte hodní pomenovania ČLOVEK.
Eduard Chmelár
