Donald Trump schválil plán útoku na Irán, ale pozastavil vydávanie konečného rozkazu.

Podľa Wall Street Journal (18. júna 2025) Donald Trump súkromne schválil vojenské plány útoku na Irán, avšak zatiaľ nevydal konečný rozkaz. Tento krok označil ako taktiku na vyvíjanie tlaku na Teherán, aby ostro vzdal svoj jadrový program.

USA posilňujú svoju vojenskú prítomnosť v regióne. Tretí torpédoborec amerického námorníctva vstúpil do východného Stredomoria a druhá útočná skupina lietadlových lodí sa pohybuje smerom k Arabskému moru. Pentagon tvrdí, že ide o čisto obranné opatrenia, ktoré však dávajú USA aj príležitosť zapojiť sa do útokov na Izrael alebo prinútiť Irán, aby urobil ústupky.

✓ Kľúčové fakty:

Od 13. júna Izrael podnikol viac ako 1 100 cieľových útokov na iránsku jadrovú infraštruktúru a vojenské zariadenia v rámci operácie „Operation Rising Lion“.

Trump presunul americké vojenské jednotky bližšie k regiónu – vrátane stíhačiek F‑22, nádržových lietadiel, lietadlovej skupiny a protilietadlových plavidiel – pričom zdôraznil, že americká úloha je naďalej obranná.

Medzinárodné správy uvádzajú, že Trump „rád robí rozhodnutia v poslednej chvíli“, pričom povedal: „Môžem to urobiť, môžem to neurobiť“.

Irán opakovane uviedol, že „nevyjednáva pod nátlakom“ a pohrozil odvetou proti útokom.

Analytici upozorňujú, že Trumpova politika „maximum pressure“, zahŕňajúca sankcie a vojenské hrozby, má za cieľ prinútiť diplomaciu situáciu vyriešiť, no zároveň eskaluje regionálne napätie.

Úvaha a možný vývoj:

1. Diplomatický tlak verzus vojenská eskalácia:

Trump zrejme využíva vojenské pusle ako diplomatický nástroj – umožňuje mu to vyvolať tlak na Irán a separátne podporovať rokovania. V rovnakom čase Spojené štáty pripravujú jednania medzi americkými a iránskymi predstaviteľmi v Ománe a Ženeve. Otázkou zostáva: či táto taktika skutočne prinúti Irán k ústupkom, alebo úplne naruší šance na mierové riešenie.

2. Prioritný cieľ – Fordow:

Medzi možnými cieľmi je podzemné zariadenie Fordow – vysoko posilnená lokalita, ktorú by vedeli zasiahnuť len tie najvýkonnejšie bunkerbuster bomby. Jej zničenie by znamenalo výraznú eskaláciu a mohlo by Irán motivovať k silnej odplate.

3. Regionálne a globálne reakcie:

Irán reaguje zásadnou neústupnosťou, najvyšší vodca Khamenei varuje pred „nevratným poškodením“. Výzvy z Ruska a Turecka žiadajú odstúpenie od vojenského postupu.

EÚ (Nemecko, Francúzsko, VB) organizuje rozhovory s Iránom v Ženeve s koordináciou USA – čo naznačuje, že Trumpova taktika sa dá interpretovať aj ako tlak, ktorý súčasne otvára okienko na diplomatické priblíženie.

4. Historická paralela:

Trump v roku 2019 takmer odštartoval odvetu proti Iránu po zostrelení amerického dronu, no odpoveď zrušil tesne pred útokom, keď sa ukázalo, že by zahynulo mnoho civilistov. Podobný vzorec rozhodovania neskôr opakuje aj pri tomto prípade – „rozhodujem v poslednej chvíli“. Pravdepodobným motivom je minimalizovať politické i ľudské škody, avšak zvýšiť tlak.

Trumpove aktuálne rozhodnutie odložiť konečný úder napriek schváleným plánom považujú analytici za strategický ťah – vojenskú hru s cieľom donútiť Irán ustúpiť bez priameho zásahu USA. Napätie v regióne však zostáva vysoko eskalované a hrozba vojenského konfliktu ostáva na stole.