Dánska zoo žiada verejnosť o darovanie domácich miláčikov ako potravy pre predátorov
Zoo v dánskom Aalborgu sa obrátila na verejnosť s neobvyklou výzvou: majitelia králikov, morčiat alebo sliepok môžu svoje zdravé zvieratá darovať ako krmivo pre predátory. Zvieratá by boli „šetrne usmrtené“ vyškoleným personálom a potom ponúknuté šelmám ako prirodzená korisť.
Vedenie zoo argumentuje tým, že mäso s kosťami, srsťou či perím je pre mäsožravce kľúčové nielen z hľadiska výživy, ale aj prirodzeného chovania. Na sociálnych sieťach Zoo Aalborg uviedla, že najmä rys euroázijský, u nás známy též ako rys ostrovid, potrebuje dostávať celú korisť, ktorá čo najviac zodpovedá tomu, čo by lovil vo voľnej prírode.
Zoo zároveň uviedla, že okrem drobných zvierat rada prijme aj kone. Tie by boli porazené a mäso by slúžilo ako krmivo pre veľké šelmy. Darovaný kôň však musí mať preukaz pôvodu a jeho hodnota, odvodená z hmotnosti, by majiteľovi následne umožnila daňový odpočet. Vzhľadom k obmedzenej kapacite môže byť na odber koní aj čakacia listina.
Zoo zdôraznila, že týmto spôsobom nič nepríde nazmar. Ak niekto potrebuje z rôznych dôvodov svojho zvieracieho miláčika uspať, má podľa Aalborgu možnosť urobiť to zmysluplne – poskytnúť ho ako potravu predátorom. To podľa organizácie prispieva k welfare zvierat i odbornej dôveryhodnosti zoo.
Reakcie verejnosti boli, ako sa dalo čakať, zmiešané. Niektorí výzvu ostro kritizovali a označili ju za nemorálnu a zvrátenú. Iní ale vyjadrili podporu. „Pred pár rokmi som do zoo odviedla kone, bolo to kľudné a dôstojné rozlúčenie,“ napísala pod príspevok užívateľka sociálnej siete.
Zástupkyňa riaditeľa zoo Pia Nielsenová k tomu dodala: „Už radu rokov kŕmime naše šelmy menšími hospodárskymi zvieratami. Ak chováte mäsožravce, je nevyhnutné im poskytovať potravu v čo najprirodzenejšej podobe, teda vrátane srsti, peria a kostí. Dáva zmysel, aby zvieratá, ktoré je potrebné z rôznych dôvodov utratiť, mohli byť ešte takto využité.“
Podľa Nielsenovej je tento prístup v Dánsku bežnou praxou a mnohí návštevníci i spolupracujúci chovatelia túto možnosť vítajú.
Poslanie zoo v 21. storočí sa mení
Výzva Aalborgu prichádza len krátko potom, čo sa nemecká zoo v Norimberku ocitla pod paľbou kritiky za to, že kvôli preplneniu kapacity usmrtila 12 zdravých paviánov a podľa médií je následne pred zraky verejnosti podala levom. Jeden z protestujúcich sa kvôli tomu dokonca prilepil rukami k zemi pred vchodom do zoo.
O podobný rozruch sa v minulosti postarala i zoo v Kodani, keď i cez prosby verejnosti usmrtila samca žirafy sieťovanej a mäsom následne nakrmila levy. Bengt Holst, vtedajší vedecký riaditeľ kodanskej zoo, sa pokúsil situáciu vysvetliť tým, že žirafa sieťovaná vo voľnej prírode nepatrí medzi ohrozené druhy. Naviac zoo mala „prebytok“ samcov s genetickou výbavou daného samce, takže sa nehodil ani do chovného programu – a to ani v rámci Európskej asociácie zoologických záhrad.
A práve v tom spočíva podľa odborníkov skutočná úloha moderných zoologických záhrad. Ich poslaním už dávno nie je len vystavovať zvieratá verejnosti, ale predovšetkým chrániť tie druhy, ktorým hrozí vyhynutie. Aby mohli zachovať genetickú rozmanitosť ohrozených populácií a vracať ich späť do voľnej prírody, musia sa sústrediť na zvieratá, ktoré túto starostlivosť skutočne potrebujú.
