EÚ sa snaží zlepšiť humanitárnu situáciu v Gaze, ale narazila na prekážky

Minulý týždeň oznámila vysoká predstaviteľka EÚ Kaja Kallas dohodu s Izraelom na zlepšenie humanitárnej situácie v pásme Gazy, kde 2 milióny Palestínčanov hladuje v dôsledku blokády uvalenej Izraelom.

Opatrenia zahŕňajú „podstatné zvýšenie“ počtu denných nákladných vozidiel s potravinovou a nepotravinovou pomocou vstupujúcich do Gazy, otvorenie hraničných priechodov Zikim, Netzarim a Kisufim, obnovenie jordánskych a egyptských trás pomoci, umožnenie distribúcie potravín v celom pásme a obnovenie dodávok paliva.

Európska únia nemá v teréne žiadne zastúpenie, a preto sa spolieha na egyptské a jordánske orgány a orgány OSN pri monitorovaní.

A akékoľvek monitorovanie orgánmi OSN, najmä UNRWA, jej palestínskou pobočkou pre pomoc, Izrael odmieta.

„Teraz sa zameriavame na implementáciu a monitorovanie… rokujeme o tom, aby sme mali spôsob, ako spoločne posúdiť pokrok,“ uvádza sa v internom dokumente EÚ, do ktorého nahliadol EUobserver a ktorý obsahoval podrobnosti dohody.

„Táto dohoda je začiatok a slúži ako základ pre prácu na ďalšej sérii výziev,“ uvádza sa tiež v dokumente, ktorý pripravila Európska služba pre vonkajšiu činnosť a ktorý bol zverejnený v plnom znení.

Dohoda je výsledkom rozhovorov medzi Kallas a izraelským ministrom zahraničných vecí Gideonom Sa’arom, ktorý bol začiatkom tohto týždňa v Bruseli po lobingovej ceste do Berlína a Bratislavy, aby sa vyhol sankciám EÚ.

Dohoda EÚ o pomoci prichádza aj po tom, čo Kallas v júni predložila ministrom zahraničných vecí EÚ správu, v ktorej sa dospelo k záveru, že Izrael porušil článok 2 o dodržiavaní ľudských práv asociačnej dohody medzi EÚ a Izraelom, ktorá upravovala bilaterálny obchod.

Vo svojej správe Kallas potvrdila obvinenia OSN, že sa Izrael previnil „nerozlišujúcimi útokmi… hladovaním… mučením… [a] apartheidom“.

Dohoda o pomoci pre Gazu sa v Kallasinom vyhlásení z 10. júla pôvodne nazývala „dohoda s Izraelom o rozšírení humanitárneho prístupu“.

Ale o týždeň neskôr ju jej úrad premenoval na „porozumenie“ medzi stranami.

Zameranie sa na terminológiu sa môže zdať pedantné, ale na detailoch v diplomacii záleží.

Keď úradníci hovoria o „dohode“, často sa to týka záväzného alebo podpísaného dokumentu, ktorý sa dá monitorovať a vynucovať.

Vo všeobecnosti sú „dohody“ silnejšie a vedú k väčšej transparentnosti a zodpovednosti.

„Porozumenia“ však ponechávajú priestor pre nejasnosti, čo naznačuje túžbu vyhnúť sa úplnému diplomatickému, oficiálnemu alebo právnemu uznaniu dohody.

„EÚ dala Izraelu zelenú na pokračovanie genocídy v Gaze… výmenou za verbálne záväzky izraelských predstaviteľov, že povolia omrvinky a obväzy a bez akýchkoľvek prostriedkov na monitorovanie implementácie alebo presadzovanie týchto záväzkov,“ povedal Hussein Baumi z Amnesty International.

„EÚ a členské štáty majú právne a morálne povinnosti pozastaviť asociačnú dohodu s Izraelom,“ povedal tiež.

Neexistuje však žiadna spoločná pozícia EÚ, pokiaľ ide o to, aké kroky podniknúť, ako to bolo vidieť na utorkovom stretnutí ministrov zahraničných vecí v Bruseli.

Španielsko a Slovinsko presadzovali embargo na zbrane a pozastavenie asociačnej dohody medzi EÚ a Izraelom, ale obe opatrenia by si vyžadovali jednomyseľný súhlas, zatiaľ čo Maďarsko a Nemecko boli proti jednému aj druhému kroku.

Francúzsko a Luxembursko obhajovali ďalšie cielené sankcie proti násilným osadníkom na Západnom brehu Jordánu.

Ale aj proti tomuto kroku, ktorý si takisto vyžadoval konsenzus, sa postavilo Maďarsko.

„Horšie ako kedykoľvek predtým“

Medzitým Európska únia uviedla, že sa situácia na mieste v Gaze zlepšuje vďaka Kallaseho diplomacii.

EÚ spojila zlepšenia s obnovením egyptských a jordánskych trás pomoci a otvorením hraničného priechodu Zikim v severnej časti Gazy od 7. júla.

Zlepšenia zahŕňali aj vstup 80 nákladných vozidiel s pomocou za jeden deň do Gazy a obnovenie dodávok paliva.

Ale napriek hlásenému zvýšeniu počtu nákladných vozidiel vstupujúcich do pásma sa veľká časť potravín stále nedostávala k ľuďom, ktorí to potrebovali, pretože väčšina pomoci bola ukradnutá vzhľadom na nedostatok bezpečnosti pre humanitárnych pracovníkov.

OSN a odborníci v teréne tiež vykreslili oveľa temnejší obraz ako Kallas, pričom uviedli, že pokračuje zabíjanie Palestínčanov, prekážky v distribúcii potravín, hlad a nedostatok mimoriadne dôležitého paliva.

Dňa 12. júla, dva dni po oznámení dohody medzi EÚ a Izraelom, Izrael tiež opätovne zaviedol zákaz všetkých plaveckých a rybárskych aktivít na pobreží Gazy.

OSN uviedla, že zber nákladu potravín z hraničného priechodu Zikim sa obnovil 11. a 12. júla po prestávke od 26. júna.

Uviedli, že 12. júla bolo vyložených 20 nákladných vozidiel, ale od 13. júla sa zber nákladu opäť pozastavil.

A paliva bolo také málo, že to ohrozovalo pokračovanie životne dôležitých služieb, ako sú nemocnice alebo komunitné kuchyne, podľa najnovšej aktualizácie OSN.

„Situácia je horšia, ako som ju kedy videl,“ povedal Carl Skau zo Svetového potravinového programu OSN minulý piatok počas brífingu pre novinárov a dodal, že „hladovanie sa šíri“, pričom 500 000 ľudí čelí život ohrozujúcim úrovniam podvýživy a 90 000 detí potrebuje lekárske ošetrenie kvôli nedostatku živín.

„Nevstúpilo ani jedno nákladné vozidlo s pomocou. Hladujúci civilisti si šetrili to málo potravín, ktoré mali, dôverujúc sľubom EÚ, že dorazí viac. Predajcovia na čiernom trhu a oportunisti zhromažďovali to málo, čo zostalo, v očakávaní nedostatku,“ povedal Ramy Abdu, predseda Euro-Mediterranean Human Rights Monitor, ktorý žije v Gaze, v piatok (18. júla).

EÚ tiež odmietla akúkoľvek spoluprácu s takzvanou Gaza Humanitarian Foundation, americkým dodávateľom, ktorého Izrael priviedol na distribúciu pomoci po zrušení systému OSN.

Veľvyslanci EÚ v Bruseli mali byť každé dva týždne informovaní zamestnancami Kallasa o vývoji situácie na mieste, pričom ďalší brífing sa mal uskutočniť v stredu (23. júla).

Ministri zahraničných vecí EÚ sa k tejto otázke vrátia počas svojho neformálneho stretnutia „Gymnich“ v auguste, ale žiadne nové rozhodnutia o vzťahoch s Izraelom sa pravdepodobne neprijmú pred októbrom, keď budú ministri rokovať formálne.

Keď sa na izraelskú misiu pri EÚ obrátil EUobserver, uviedla, že nemôže odpovedať na otázky včas pred uverejnením.

Izrael zabil v Gaze viac ako 58 000 ľudí, vrátane približne 18 000 detí, podľa Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí.

Palestínska skupina Hamas zaútočila na Izrael 7. októbra 2023, zabila približne 1 200 civilistov a zajala približne 250 rukojemníkov.