Elektromobily sú síce stále kontroverzná téma a majú dosť zástancov aj odporcov, nikto však nepochybuje o tom, že v nich spočíva budúcnosť automobilového priemyslu. K tomu ale musia prekonať ešte pár prekážok. Vďaka vedcom z Kórey sa však zrejme podarilo jednu vyriešiť.
V súčasných elektromobiloch sú takmer výhradne lítium-iónové batérie. Technológiu, ktorú dobre poznáme, posledných 20 rokov používame napríklad aj v mobiloch a notebookoch. Tieto batérie sú spoľahlivé, výroba je dobre zvládnutá a sú relatívne bezpečné. Majú ale limity, hlavne čo sa týka rýchlosti nabíjania a množstva energie, ktoré dokážu uložiť. Preto sa dojazd väčšiny dnešných elektromobilov pohybuje skôr medzi 300 a 500 kilometrami, a aj pri rýchlonabíjačkách sa stále bavíme skôr o desiatkach minút než o minútach.
Odstránili najväčší problém.
Zásadný skok by v tomto smere predstavovala iná technológia: batérie lítium-kov. Tie ponúkajú oveľa vyššiu energetickú hustotu, takže by elektromobily došli ďalej, hoci by ich batérie boli ľahšie a menšie. A taktiež by sa mohli naozaj ultra rýchlo nabíjať. Ich dobitie by už nebolo o mnoho dlhšie ako dnešná zastávka na bežné natankovanie.
Lenže sú poruchové. Respektíve, nestabilné. Pri nabíjaní sa na kovovej anóde tvoria kryštalické výrastky, ktorým sa hovorí dendrity. Tie batériu po čase zničia a taktiež môžu spôsobiť nebezpečný skrat. Ich výskyt ešte umocňuje rýchle nabíjanie. Tvorba dendritov je vlastne jediný, ale poriadne pádny dôvod, prečo sa batérie lítium-kov nikdy nedostali do sériovej výroby. Kórejskí inžinieri teraz ale tento problém zrejme zvládli vyriešiť.
Vymysleli totiž kvapalný elektrolyt, ktorý sformovaniu dendritov vie zabrániť. Rastu dendritov pomáhalo nerovnomerné usadzovanie iónov lítia na anóde. Novo vyvinutý elektrolyt pomáha ióny po anóde rovnomerne rozprestrieť a tým pádom nevznikne žiadne slabé miesto, odkiaľ by dendrit mohol vyrásť. Články tak zostanú stabilné aj pri veľmi rýchlom nabíjaní.
Podľa testov v laboratóriu sa zdá, že bude batériu možné počas 12 minút nabiť z 5 na 70 percent. A dá sa to dokonca takto robiť opakovane, po stovky cyklov. Väčší variant batérie sa dokonca zvládol nabiť na 80 percent za 17 minút. A jej životnosť vedci odhadujú na viac než 300 tisíc kilometrov jazdy. To je hranica, u ktorej by už auto pravdepodobne doslúžilo; batéria by ale fungovala stále.
Ak sa tieto výsledky podarí preniesť z laboratória do sériovej výroby, bude to znamenať pochopiteľne zásadný prelom v elektromobilite. Dojazd elektroáut cez 800 kilometrov, rýchle dobíjanie a zároveň oveľa dlhšia životnosť. Než sa ale táto technológia dostane do sériových áut, čakajú ju ešte náročné testy mimo laboratórium; v reálnom prevádzky, v rôznych podmienkach a pri masovej výrobe.
Video, ktoré ste mohli minúť: V pražskom Karlíne budú jedlo rozvážať roboti. Mestská časť im dala zelenú.
