„Dočkali sme sa“. EU na zasadaní ministrov vnútra rozhodla o tzv. „….povinnej solidarite …“ pri prerozdeľovaní žiadateľov o azyl. No nie je to krásne?!
To , že EU kŕmi občanov Európy tézami čo sa musí, môže a čo zasa nie a keď neposlúchneš bude zle – na to sme už tak nejak „zvyknutí“, že sa na nás vyvalí z bruselských kancelárií.
Ale teraz. Milí priatelia, už ide skutočne do tuhého, pretože na totalitu sa meniaca únia, pod hrozbou finančných pokút vytvára nový pojem – „povinná solidarita“. V mojom vnímaní niečo ako povinná láska, povinné kamarátstvo či povinná úcta. Toto sa únii naozaj podarilo a v priamom prenose urobila taký kotrmelec, aký sme tu už dávno nemali.
Aby ste chápali – oni si drzo a bezohľadne dovolili schváliť, že buď členský štát chce byť solidárny alebo nechce. Pridať k solidarite slovo povinná je potvrdením, že reálne Eurokomisia nesleduje to, čo chcú a potrebujú členské štáty, ale silou presadzuje to, čo sa páči jej a jej od reality odtrhnutých kráľovsky platených úradníkov. Áno úradníkov, pretože či von der Leyen, či Kaja Kallasová, alebo hoci aj „náš“ Maroš Šefčovič sú a zostanú úradníci.
A čo teda znamená pojem povinná solidarita? Prijmete migrantov, ste v balíku dobrých a servilných, ale ak ich neprijmete, tak príde trest. Budete platiť . Áno platiť! V bežnom ľudskom žargóne sa to volá výpalné! To sú tie EU pravidlá.
Nádherne sa celá únia demaskovala. Gratulujem a zároveň ďakujem – aspoň máme potvrdené s kým máme do činenia.
A tak sa otvorene pýtam – čo EU týmto sleduje? Je to nejaký dobročinný poryv ich mysle a snaha o lepšiu budúcnosť pre Európanov? No tak na toto rýchlo milé Slovensky a milí Slováci rýchlo zabudnite. Vidíme, kam nekontrolovaná migrácia zašla. Za hranicu únosnosti. Migrácia, presnejšie migračná (ne)politika v podaní progresívnych prisluhovačov mení pravidlá každého domovského štátu kam došla. Potiera tradičné hodnoty, vytvára obavy u obyvateľstva, vnáša nepokoj do životov ľudí a tiež vykráda verejné zdroje, ktoré potom chýbajú napríklad v školstve, vede, zdravotníctve, skrátka všade.
Európska progresokracia sa aj pri tomto rozhodnutí ukázala v plnej nahote a kráse. Je to totalitné hnutie s absolútnou absenciou schopnosti vnímať realitu, ale zato s prvotriednou schopnosť pracovať proti kresťanstvu, tradičným európskym hodnotám a proti ľuďom s bielou pokožkou. Treba si to povedať veľmi jasne: budúcnosť Európy a teda aj nás, je výsostne postavená okrem iného na zastavení migrácie a na dôslednom uchovaní a ochrane vlastnej identity.
Generál Jozef Viktorín
