Bartůňkovci si postavili vlastný sen: Z mesta na vidiek, od nájmu k vlastnému domovu
Namiesto čakania na „vhodnejší okamih“ vzali osud do vlastných rúk. Na mieste, kde má stať ich vysnívaný dom, si zatiaľ postavili provizórne bývanie a rozhodli sa ísť cestou, ktorú väčšina ani nezvažuje. Vďaka tomu dnes bývajú vo vlastnom a s výhľadom na budúcnosť. Príbeh Bartůňkovcov ukazuje, že aj neobvyklé riešenie môže niekedy byť tým najlepším.
Ešte pred dvoma rokmi žili Veronika a jej manžel Pavel s ich dvoma synmi v Brne. Rušný život v meste, každodenné dochádzanie, málo priestoru. „Najväčším impulzom ku zmene boli naši chlapci. Chceli sme im dopriať detstvo, aké sme zažili my – na dedine, s prírodou všade okolo,“ spomína Veronika.
Manželom chýbala záhrada, dielňa, miesto na tvorenie. A tak sa rozhodli, že zmenia svoj život a odsťahujú sa na pokojné miesto, kde budú mať všetko, po čom túžia. A tak začali znovu a inak. „Prekvapilo ma, aké prirodzené to vlastne bolo. Neľutovali sme ani minútu,“ tvrdí.
Na pozemku, kde stála stará budova, je dnes rušno – práve sa búra, aby sa uvoľnilo miesto pre nový, veľký dom. Cesta k demolácii a výstavbe však bola nesnadná. Bartůňkovci museli vybaviť nekonečné papierovanie, ktoré celý proces pozdržalo na dlhých 18 mesiacov.
Preto sa rozhodli konať a namiesto čakania alebo drahého nájmu prišli s vlastným riešením – postaviť si v záhrade malý dom. Svojpomocne. „Najprv som z toho mala strach. Ale môj muž je neuveriteľne šikovný. stavba bola jeho sen. Nakoniec sme to zvládli za osem mesiacov,“ hovorí Veronika. Výsledkom je dom o veľkosti 2+kk – 75 m², ktorý dnes slúži ako plnohodnotné bývanie – pokojné, pohodlné, obklopené záhradou, ovocnými sadmi a výhľadmi.
Nepochopenie okolia, sneh a schované poklady
U domku si strážia každý detail a teší ich každý posun. „Je to náročné, ale i obrovská výhoda. Vieme presne, čo kde je a ako to funguje. Celý dům bude naša vysnívaná čerešnička na torte. Moc sa na celú stavbu a realizáciu teším. Splním si tam totiž spústu mojich interiérových predstáv a snov. A dúfam, že sa nám opäť podarí vybudovať domov, kde nám bude krásne,“ dodáva majiteľka prechodného domčeka, ktorý sa stal priestorom, kde sa učili, skúšali, chybovali a rástli – aby skúsenosti mohli zúročiť pri stavbe toho veľkého.
Ačkoliv rodinu ich rozhodnutie od samého začiatku tešilo, občas narazili na nepochopenie okolia. „Ľudia hovorili, že je to zbytočná investícia. Ale nám išlo o pokoj. O to byť spolu, bývať vo svojom, mať záhradu. Nemuset nikam dochádzať. A to sa nám splnilo do bodky,“ približuje.
V decembri 2023 tak už slávili prvé Vianoce vo svojom. A v novom „doma“ ich privítal sneh. „Nemohla som sa vynadívať z okien. V Brne som si sneh nikdy neužila. Tu to bola zimná rozprávka,“ hovorí. A rozprávka pokračuje. Dnes sa rodina teší na nový dom – s pôdorysom 15 × 10 metrov, podkrovím a prvkami anglického venkova. Tehly z búraného domu – teda poklad z demolície – starostlivo ukladajú. Chcú ich využiť na obklady, ktoré prepoja minulosť s budúcnosťou.
Ticho, záhrada a budúcnosť
Prechod z mesta na venkov zmenil všetko. „Život je tu pokojnejší. Nemusíme dojíždět, chlapcov máme v škole kúsok od domčeka. Ráno vyjdeme von a sme rovno v prírode,“ popisuje Bartůňková ich rodinný život. V ich domove sa však premenila tiež dynamika rodiny – deti sú samostatnejšie, rodičia majú viac času na seba, ale i na stavbu, záhradu. Zároveň si užívajú spoločné chvíle. „Je to v rovnováhe. A ten pocit slobody… ten by som priala každému,“ dopĺňa s úsmevom.
Na jar 2026 chcú začať s hrubou stavbou. Ale už teraz vedia, že to hlavné majú: domov. Možno malý, ale plný lásky, smiechu a pokoja. A čo sa stane s provizórnym domkom, až konečne vyrastie ten veľký? Takisto ho čaká nový život, aj keď zatiaľ nejasný. „Možností je viac, napríklad pre rodičov na starobu, ak bude potreba. Alebo pre našich chlapcov ako štartovací samostatné bývanie. Alebo pre nás na starobu – uvidíme,“ uvádza Veronika s úsmevom.
„Keď sme sa sťahovali, bolo to ťažké. Ale dnes sme spokojní, vieme, prečo to robíme. A tešíme sa na všetko, čo nás ešte čaká. Neporadím všetkým, nech do toho idú. Záleží na okolnostiach, možnostiach, partnerovi vedľa vás. Ale ak to cítite ako správne rozhodnutie, nenechajte sa odradiť. Sny si človek musí postaviť. My si ich staviame tehlou po tehle,“ uzatvára dvojnásobná maminka a milovníčka interiérového designu a záhradkárčenia.
Rodina Bartůňkovcov sa rozhodla ísť inou cestou. Dnes žijú na pokojnom mieste a v dome, ktorý postavili vlastnými rukami. A z okien sa dívajú na miesto, kde čoskoro vyrastie ich nový domov. Možno je ich terajšie obydlie provizórne, ale rozhodne plné šťastia.
