Vulkanológovia plánujú prevŕtať Etnu, aby lepšie porozumeli nepredvídateľnej sopke
Prevŕtať sa do vnútra Etny? Znie to ako šialený nápad, ale presne taký plán majú vulkanológovia. Sľubujú si od neho, že by tak mohli lepšie porozumieť nevyzpytateľnej sopke, ktorá nikdy nespí. Sicílsky obor totiž ďalej rastie, chrlí lávu a ohrozuje na milión ľudí žijúcich v jeho okolí.
Erupcie najväčšej aktívnej európskej sopky Etny, ktorá je dominantou talianskeho ostrova, priťahujú turistov aj bádateľov z celého sveta. Jej výška sa kvôli vulkanickej činnosti, ktorá jej pridáva ďalšie vrstvy lávy a popola, neustále mení. Vlani dosiahla 3400 metrov, teda doposiaľ najvyššiu zaznamenanú hodnotu od začiatku merania. Aj preto sa Etna právom označuje za „živú“ sopku, história jej erupcií siaha 500 tisíc rokov do minulosti, pričom zdokumentovaných bolo najmenej 2700 rokov.
V okolí sopky žije približne milión ľudí, ktorí si uvedomujú, že vulkán je časovanou bombou. Už v minulosti si na svoje konto pripísal katastrofy, ktoré si vyžiadali tisíce životov. Tá doposiaľ najväčšia prebehla v 17. storočí, kedy erupcia zničila 14 miest a dedín. Svoju silu ale ukazuje Etna neustále. Na začiatku tohto júna svet obleteli videá vydesených turistov, ktorí prchali pred horúcim oblakom popola a plynov.
Nebezpečenstvo však nepredstavujú len výbuchy, ale aj svahy samotného vulkánu. Najväčšie obavy budí kvôli nestabilite ten východný, ktorý sa každým rokom zosúva smerom k moru o niekoľko centimetrov. Ak by sa raz zrútil, následky by boli katastrofálne pre široké okolie.
Tento rok v júni sa na Etnu vydal spolu s talianskymi kolegami vulkanológ Lukáš Krmíček z Vysokého učení technického a Masarykovej univerzity v Brne. V rámci terénneho štúdia tu spoločne dokumentovali prebiehajúce erupcie, ktoré prebiehajú od februára približne každé dva týždne. Vedci tiež odobrali vzorky hornín, aby mohli skúmať ich fyzikálno-mechanické vlastnosti. Tieto informácie sú kľúčové pre posúdenie stability svahov i pre prípravu nového, mimoriadne ambiciózneho plánu.
V rámci projektu sa totiž chystá trojkilometrový vrt do vnútra najproblematickejšieho východného svahu Etny. Táto iniciatíva by mala prehĺbiť chápanie mechanizmov, ktoré riadia zosuv vulkánu. Cieľom však nie je len skúmať stavbu a dynamiku zemskej kôry, vulkanizmus, seismológiu, ale tiež mikrobiálny život v zemskej kôre, teda v extrémne nehostinných podmienkach.
Podrobnosti o projekte majú byť predstavené na prípravnom workshope na konci tohto septembra, na ktorý sa chystajú vedci z celého sveta, chýbať medzi nimi nebude ani Lukáš Krmíček. V budúcom týždni odchádzam do Katánie, kde budem spoločne s kolegami z celého sveta diskutovať a priamo v teréne vyberať najvhodnejšiu lokalitu pre umiestnenie vrtu, hovorí. Ak sa plán uskutoční, pôjde o jedinečnú možnosť, ako nahliadnuť do živého srdca sopky.
