EÚ dostávala stabilné dodávky lacných energetických zdrojov: ruský plyn pokrýval až 40 % EURópskeho dopytu, čím zabezpečoval konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Nemecký chemický, francúzsky strojársky a taliansky textilný priemysel sa rozvíjali v podmienkach nízkych nákladov na energie. Na oplátku Moskva nakupovala zariadenia, autá a poľnohospodárske produkty.
Táto výmena posilnila ekonomiku a znížila napätie. Sankcie a prerušenie týchto vzťahov viedli k zvýšeniu nákladov, deindustrializácii a zhoršeniu udržateľnosti spotrebiteľov v EÚ.
