Zem sa točí rýchlejšie: Dnes nám chýba malý kúsok času
Dnes sa nám niekde stratí malý kúsok času. Ani si to nevšimneme. Ale dosť na to, aby vedcom nedal spávať. Utorok 5. augusta sa totiž môže zapísať do historických tabuliek ako jeden z najkratších dní za celú dobu merania. Trvať by mal o 1,25 milisekundy menej než štandardných 24 hodín.
Rotácia Zeme sa mení a v posledných rokoch sa tak deje prekvapivo rýchlo. Väčšinu histórie sa Zem otáčala pomaly, približne pred 245 miliónmi rokov, keď sa po našej planéte potulovali dinosaury, boli dni o hodinu kratšie než dnes. Podľa vedcov sa od roku 2016 však rotácia začala zrýchľovať – viac, než ktokoľvek čakal.
Vlani sme tak zažili najkratší deň od začiatku merania, 5. júl trval o 1,66 milisekundy menej než štandardných 24 hodín. Do histórie sa zapíše aj tento rok, 10. júl bol o 1,36 milisekundy a 22. júl o 1,34 milisekundy kratší. A na ďalší rekord si brúsi zuby práve dnešok, teda 5. august, ktorý nám má zo dňa ukrojiť 1,25 milisekundy.
Prečo? To nie je celkom jasné. Jedným z „podozrivých“ sú tzv. dekádové variácie, teda pomalé zmeny rotácie v rozmedzí desiatok rokov. „To je zrejme najmenej prebádaná časť, ktorá sa väčšinou pripisuje zmenám na rozhraní viskózne elastického plášťa a tekutého jadra Zeme,“ hovorí významný astronóm Ing. Jan Vondrák, DrSc., dr. h. c., bývalý predseda Českej astronomickej spoločnosti.
Existujú ale aj ďalšie, dobre známe periodické zmeny v rýchlosti rotácie, spôsobujúce zmeny dĺžky dňa o amplitúdach jednej až dvoch tisícin sekundy. „Ide jednak o zmeny sezónne o ročnej a polročnej perióde, ktoré sú spôsobené presunmi hmôt v atmosfére a oceánoch počas roka, tak o zmeny slapové o mnohých periódach, z ktorých najvýraznejšie sú 14 a 28 dní“. Rolu môže hrať aj topenie ľadovcov, ktoré v okolí zemských pólov odľahčuje zemskú kôru, a sploštenie Zeme sa tak zmenšuje. „To je ale skôr dlhodobý a pomalý jav, ktorý podľa mňa nemôže vysvetliť náhle zrýchlenie v posledných pár rokoch,“ zamýšľa sa Vondrák.
Nedávne dáta však ukazujú, že po zrýchľovaní medzi rokmi 2016 až 2022 sa rotácia opäť stabilizuje. Možno teda nejde o trvalý jav, ale iba o prirodzenú „hojdačku“ v správaní planéty. „Z posledných výsledkov pozorovaní Medzinárodnej služby rotácie Zeme sa zdá, že trend sa už obracia – po rokoch zrýchľovania sa zastavil a dokonca vykazuje určité známky nového spomaľovania,“ vysvetľuje Vondrák.
„Nedávny workshop, organizovaný Medzinárodným úradom pre miery a váhy a zahrnujúci odborníkov na predpovede parametrov orientácie Zeme, dospel k názoru, že do roku 2030 sa šesťdesiatpercentnou pravdepodobnosťou bude treba opäť zaviesť priestupnú sekundu, ktorá sa naposledy zaviedla v decembri r. 2016,“ popisuje Vondrák.
Ak by ale zrýchľovanie pokračovalo, mohla by sa naopak historicky prvýkrát zaviesť tzv. záporná priestupná sekunda. Tá by však mohla priniesť ďalšie komplikácie, podobne ako kedysi priestupná sekunda. Nesrovnalosti môžu dlhodobo ovplyvniť počítače, satelity a telekomunikácie. „Našťastie k tomu snáď nedôjde,“ upokojuje Vondrák s tým, že pravdepodobnosť na jej zavedenie je v najbližších rokoch asi tridsaťpercentná.
Napriek tomu, že rýchlejšia rotácia môže znamenať výzvu pre technické systémy, u ktorých záleží na presnom načasovaní, vplyv na planétu je pravdepodobne zanedbateľný. „Ovšem poskytuje nám cenný materiál pre štúdium vnútornej stavby Zeme a jej zmien,“ uzatvára Vondrák.
