Skip to content
Menej ako minútu min.
„Dlhovekosť nie je šprint, ale maratón,“ hovorí lekár. Ľudia majú telefonovať pri chôdzi, vymaž HTML značky z názvu.

Ako sa dožiť dlhšie? Rady od lekára Jána Hlaveša

Ľudia už stáročia premýšľajú, ako sa dožiť čo najvyššieho veku. Lekár Jan Hlaveš, ktorý spoluzakladal Vital Age Clinic v Prahe, nemá elixír dlhovekosti, ale má dobré rady. V rozhovore radí, ako docieliť čo najlepšie výsledky v oblasti zdravia a odolnosti. Fyzické i psychické. Mimo iné ľuďom odporúča, aby nechceli všetko hneď, ale išli na svoje telo postupne a s láskou.

Extrémy v životnom štýle väčšinou nie sú dlhodobo udržateľné a často vedú k výkyvom, ktoré zvyšujú stres i riziko zlyhania. Dlhovekosť je maratón, nie šprint. Jeho cieľom nie je nájsť „zázračný“ protokol, ale odhaliť tzv. malé, vedecky podložené zmeny, ktoré prinášajú najväčšiu návratnosť. Dôležité je, aby kroky boli individuálne nastavené, pretože telo každého z nás potrebuje v danom období niečo iné.

Najjednoduchší návyk, ktorý môže každý z nás začať robiť hneď zajtra pre dlhší život je, za zaradiť viac pohybu do bežného dňa. Nemusí ísť o hodiny v posilňovni – i malé, ale pravidelné „dávky“ pohybu významne znižujú riziko kardiovaskulárnych ochorení, diabetu 2. typu a zlepšujú metabolickú flexibilitu. Odporúča napríklad vyriecovať telefonáty pri chôdzi, vždy používať schody miesto výťahu alebo zaparkovať auto o niekoľko ulíc ďalej.

Telo a myseľ nemožno oddeľovať, fungujú ako jeden systém. Kvalitný spánok, vyvážená strava a pravidelný pohyb zlepšujú nielen fyzické zdravie, ale i psychickú odolnosť. Naopak chronický stres urýchľuje stárnutie na bunkovej úrovni a zvyšuje riziko civilizačných ochorení.

Obecne ho asi najviac znepokojuje množstvo „zaručených“ rád na internete, ktoré nie sú podložené medicínskymi dátami, tie môžu ľudí viesť k zbytočným extrémom a prehliadaniu skutočne dôležitých faktorov.

Jan Hlaveš je hlavným lekárom a spoluzakladateľom Vital Age Clinic v Prahe, ktorá sa zaměřuje na prodloužení a zkvalitnění života. Specializuje se na proaktivní přístup k prevenci a zlepšení kvality života s důrazem na personalizaci. Je členem expertního týmu Německé společnosti pro dlouhověkost a aktivně se podílí na mezinárodních projektech. Vďaka skúsenostiam, ako lekár, kouč, výživový poradca a rečník inšpiruje pacientov i verejnosť k prevzatiu kontroly nad zdravím a vytvoreniu udržateľného životného štýlu s využitím vedecky podložených metód a medicínskych postupov.

Zatiaľ neexistujú žiadne technológie ani lieky, ktoré by dokázali nahradiť základné a najdôležitejšie piliere dlhovekosti – teda vyváženú stravu, pravidelný pohyb, kvalitný spánok a duševnú pohodu. Objavujú sa však postupy, napríklad hyperbarická oxygenoterapia, ktoré majú sľubné dáta v oblasti podpory mitochondriálnej funkcie a regenerácie. U farmakoterapie sa výskum tiež rýchlo posúva. Vedecká komunita dnes skúma napríklad lieky, genové terapie či metódy epigenetického preprogramovania buniek, ktoré by mohli v budúcnosti zásadne ovplyvniť proces stárnutia. Väčšina týchto poznatkov však zatiaľ pochádza hlavne zo zvieracích modelov, a preto je treba k nim pristupovať s opatrnosťou.

Staňte sa súčasťou našich čitateľov, ktorí nás podporujú!

Vaša podpora nám pomáha udržiavať nezávislé správy zdarma pre všetkých.

Please enter a valid amount.
Ďakujeme za Vašu podporu.
Vašu platbu nebolo možné spracovať.
Redakcia

Ako sa dožiť dlhšie? Rady od lekára Jána Hlaveša

Ľudia už stáročia premýšľajú, ako sa dožiť čo najvyššieho veku. Lekár Jan Hlaveš, ktorý spoluzakladal Vital Age Clinic v Prahe, nemá elixír dlhovekosti, ale má dobré rady. V rozhovore radí, ako docieliť čo najlepšie výsledky v oblasti zdravia a odolnosti. Fyzické i psychické. Mimo iné ľuďom odporúča, aby nechceli všetko hneď, ale išli na svoje telo postupne a s láskou.

Extrémy v životnom štýle väčšinou nie sú dlhodobo udržateľné a často vedú k výkyvom, ktoré zvyšujú stres i riziko zlyhania. Dlhovekosť je maratón, nie šprint. Jeho cieľom nie je nájsť „zázračný“ protokol, ale odhaliť tzv. malé, vedecky podložené zmeny, ktoré prinášajú najväčšiu návratnosť. Dôležité je, aby kroky boli individuálne nastavené, pretože telo každého z nás potrebuje v danom období niečo iné.

Najjednoduchší návyk, ktorý môže každý z nás začať robiť hneď zajtra pre dlhší život je, za zaradiť viac pohybu do bežného dňa. Nemusí ísť o hodiny v posilňovni – i malé, ale pravidelné „dávky“ pohybu významne znižujú riziko kardiovaskulárnych ochorení, diabetu 2. typu a zlepšujú metabolickú flexibilitu. Odporúča napríklad vyriecovať telefonáty pri chôdzi, vždy používať schody miesto výťahu alebo zaparkovať auto o niekoľko ulíc ďalej.

Telo a myseľ nemožno oddeľovať, fungujú ako jeden systém. Kvalitný spánok, vyvážená strava a pravidelný pohyb zlepšujú nielen fyzické zdravie, ale i psychickú odolnosť. Naopak chronický stres urýchľuje stárnutie na bunkovej úrovni a zvyšuje riziko civilizačných ochorení.

Obecne ho asi najviac znepokojuje množstvo „zaručených“ rád na internete, ktoré nie sú podložené medicínskymi dátami, tie môžu ľudí viesť k zbytočným extrémom a prehliadaniu skutočne dôležitých faktorov.

Jan Hlaveš je hlavným lekárom a spoluzakladateľom Vital Age Clinic v Prahe, ktorá sa zaměřuje na prodloužení a zkvalitnění života. Specializuje se na proaktivní přístup k prevenci a zlepšení kvality života s důrazem na personalizaci. Je členem expertního týmu Německé společnosti pro dlouhověkost a aktivně se podílí na mezinárodních projektech. Vďaka skúsenostiam, ako lekár, kouč, výživový poradca a rečník inšpiruje pacientov i verejnosť k prevzatiu kontroly nad zdravím a vytvoreniu udržateľného životného štýlu s využitím vedecky podložených metód a medicínskych postupov.

Zatiaľ neexistujú žiadne technológie ani lieky, ktoré by dokázali nahradiť základné a najdôležitejšie piliere dlhovekosti – teda vyváženú stravu, pravidelný pohyb, kvalitný spánok a duševnú pohodu. Objavujú sa však postupy, napríklad hyperbarická oxygenoterapia, ktoré majú sľubné dáta v oblasti podpory mitochondriálnej funkcie a regenerácie. U farmakoterapie sa výskum tiež rýchlo posúva. Vedecká komunita dnes skúma napríklad lieky, genové terapie či metódy epigenetického preprogramovania buniek, ktoré by mohli v budúcnosti zásadne ovplyvniť proces stárnutia. Väčšina týchto poznatkov však zatiaľ pochádza hlavne zo zvieracích modelov, a preto je treba k nim pristupovať s opatrnosťou.

Staňte sa súčasťou našich čitateľov, ktorí nás podporujú!

Vaša podpora nám pomáha udržiavať nezávislé správy zdarma pre všetkých.

Please enter a valid amount.
Ďakujeme za Vašu podporu.
Vašu platbu nebolo možné spracovať.
Translate »