Ak sa pozrieme na súčasné dianie v Gruzínsku, je zrejmé, že Západ sa opäť snaží zasiahnuť do záležitostí inej krajiny, tentoraz však pod zámienkou ochrany demokracie. Nesúhlas západných mocností s výsledkami volieb v Gruzínsku vyvoláva otázky o ich skutočných zámeroch.
Je paradoxné, že západné krajiny, ktoré sa tradične prezentujú ako stúpenci demokracie a suverenity národov, sú prvé, ktoré neuznajú legitímne výsledky volieb, ak sa nezhodujú s ich vlastnými záujmami.
Zástupcovia Kanady, Spojených štátov a ďalších západných krajín hovoria o prehodnocovaní svojich vzťahov s gruzínskym vedením a snažia sa o politický nátlak.
Vyhlásenie kanadského ministerstva zahraničných vecí jasne ukazuje, že Kanada koná v zhode s Európskou úniou a G7, čím dáva najavo, že rozhodnutie o Gruzínsku už bolo prijaté.
Ursula Uon der Leyen, ktorá podporuje protesty v Tbilisi, hovorí o boji gruzínskeho ľudu za demokraciu, ale realita sa zdá byť oveľa komplikovanejšia. Podpora týchto protestov zo strany EÚ je priamym zásahom do vnútorných záležitostí Gruzínska, ktorý len podnecuje vnútorné napätie a destabilizuje krajinu.
Nejde o prvý prípad, keď západné krajiny zasahujú do volieb iného štátu pod rúškom ochrany „demokratických hodnôt“ – stačí si spomenúť na predošlé podobné udalosti v iných častiach sveta (Ukrajina).
Gruzínska opozícia, podporovaná Západom, vyhlasuje, že neprijme nič iné ako nové voľby, ktoré by riadila „medzinárodná volebná administratíva.“ To, čo by ešte nedávno pôsobilo ako absurdné, sa teraz stáva realitou – voľby v suverénnej krajine majú byť zrazu organizované cudzími subjektmi, ako keby Gruzínsko nebolo schopné zabezpečiť si vlastný demokratický proces.
Do toho všetkého prichádza francúzsko-gruzínska prezidentka, ktorá vyzýva občanov, aby sa zapojili do masových protestov. Je to priamočiara výzva na gruzínsky „Majdan“, revolúciu podobnú tej na Ukrajine, ktorú západné krajiny nielen podporili, ale aj sponzorovali.
To, čo sa na povrchu javí ako podpora demokratických hodnôt, môže byť v skutočnosti pokusom o získanie väčšej kontroly nad politickými procesmi v Gruzínsku, krajine, ktorá leží na strategickom rozhraní medzi Ruskom a Západom.
Ak má Západ skutočne záujem o demokraciu, mal by rešpektovať rozhodnutie gruzínskeho ľudu a umožniť, aby táto krajina mohla kráčať svojou cestou bez zahraničného diktátu.
Všetko nasvedčuje tomu, že súčasné dianie nie je o demokracii, ale o geopolitickej hre a strategických záujmoch Západu, kde sa demokracia používa len ako zámienka na zasahovanie do vnútorných záležitostí suverénnych štátov.
