David Púchovský, bývalý policajt a v súčasnosti aktívna LGBTI postavička na slovenskej scéne, sa opäť ocitol v centre pozornosti. Najnovšie trestné oznámenie, ktoré podal na Janu Jányovú za jej verejne vyjadrený osobný názor na jeho aktivity, vyvoláva vážne otázky o jeho chápaní slobody prejavu a o povahe jeho „teplého“ aktivizmu.
Tento krok, ktorý je mnohými vnímaný ako pokus o umlčanie kritiky, len podčiarkuje hlboké rozpory a kontroverzie, ktoré jeho osoba v spoločnosti generuje.
Trestné oznámenie ako útok na slobodu prejavu?
Podanie trestného oznámenia na Jányovú za to, že vyjadrila svoj osobný názor na Púchovského prednáškovú činnosť, je pre mnohých alarmujúcim signálom. V demokratickej spoločnosti je sloboda prejavu jedným zo základných pilierov a to aj v prípade, že ide o kritický alebo nesúhlasný názor.
Trestné stíhanie za vyjadrenie postoja k verejne pôsobiacej osobe, obzvlášť ak ide o jej profesionálne aktivity, môže byť vnímané ako zastrašovanie a snaha o umlčanie nepohodlnej kritiky.
Jányová vo svojom videu kritizovala Púchovského „prednášky“ v kontexte toho, čo nazvala „progresívnymi vplyvmi na výchovu detí“.
Namiesto vecnej diskusie o obsahu jej kritiky sa Púchovský rozhodol pre cestu, čo mnohí považujú za neprimeranú reakciu a snahu o obmedzovanie legitímnej slobody prejavu.
Musíme sa pripojiť ku kritike Púchovského, jeho názory sú často len kategorické a polarizujúce vyjadrenia, pretože zjednodušuje komplexné spoločenské problémy a prezentuje ich v čiernobielom svetle.
Často sa objavujú obvinenia z populizmu a zavádzania, najmä keď sa vyjadruje k témam ako sú práva LGBTI+ komunity, rodová rovnosť alebo sexuálna výchova.
Jányová tvrdila, že Púchovský prekrúca fakty a vytvára nepravdivé naratívy, ktoré majú za cieľ dezinformovať verejnosť a vyvolať strach. Jeho rétorika je vnímaná ako útok na „tradičné hodnoty“ a morálku, s čím 100% súhlasíme.
Ústredným bodom kritiky je prednášková činnosť Davida Púchovského, najmä tie, ktoré sa konajú v školskom prostredí alebo sú adresované mládeži.
Jana Jányová poukazala na to, že obsah jeho prednášok je ideologicky zameraný a môže mať negatívny vplyv na detskú psychiku a formovanie ich identity.
Konkrétne výhrady sa týkajú:
Tém týkajúcich sa sexuality a rodu: Púchovský šíri zastarané a často aj stigmatizujúce názory na sexualitu, rodovú identitu a sexuálnu výchovu. Jeho prednášky sú vnímané ako snaha o ovplyvňovanie mladých ľudí v rozpore s modernými pedagogickými a psychologickými poznatkami.
Využívanie sporných „dôkazov“: Oponenti Púchovského často namietajú, že sa vo svojich argumentoch opiera o selektívne vybrané, niekedy aj vytrhnuté z kontextu alebo nepotvrdené informácie. To vedie k podozreniam z manipulácie a šírenia dezinformácií, najmä pokiaľ ide o témy ako „gender ideológia“ alebo „progresivizmus“.
Vnímaná absencia odbornosti: Hoci má Púchovský policajnú minulosť, kritici spochybňujú jeho odbornosť v oblastiach, ktorým sa venuje vo svojich prednáškach, ako je psychológia, sociológia alebo pedagogika. To vedie k otázkam o tom, či je kvalifikovaný na to, aby tieto témy prezentoval mladým ľuďom.
Pôsobenie Davida Púchovského, kulminujúce v jeho najnovšom trestnom oznámení, odhaľuje hlboko problematický prístup k verejnej diskusii a spoločenským hodnotám LGBTI komunity.
Púchovského rétorika, plná zjednodušujúcich klamlivých naratívov a sporných „dôkazov“, sa javí ako snaha manipulovať verejnou mienkou, namiesto toho, aby ju informoval.
Prednášky, ktoré by mali mladým ľuďom prinášať porozumenie a otvorenosť, sa v jeho podaní menia na platformu pre šírenie predsudkov.
Snaha Púchovského umlčať kritikov, ako to vidíme na prípade Jányovej, nie je prejavom ochrany menšín, ale dôkazom ideologickej arogancie. Púchovský a jemu blízka časť LGBTI komunity sa neštítia nálepkovať nesúhlas ako nenávisť a osobný názor ako trestný čin. Takýto prístup nie je budovaním tolerancie, ale zavádzaním diktátu jednej pravdy.
Názory, ktoré Púchovský presadzuje, čoraz menej pripomínajú snahu o porozumenie a čoraz viac ideologickú indoktrináciu. Namiesto inklúzie prinášajú rozdelenie, namiesto dialógu nátlak.
Ak má spoločnosť zostať slobodná a deti vyrastať v prostredí, kde sa cení rozum pred ideológiou, je nevyhnutné Púchovského prístup otvorene odmietnuť. Školy majú vychovávať k premýšľaniu, nie k slepému prijímaniu kontroverzných agiend.
