Dánska premiérka Mette Frederiksen v stredu naliehala na Európu, aby zintenzívnila reakciu na ruskú „hybridnú vojnu“. Učinila tak pri príležitosti hostenia lídrov EÚ na rokovaniach o obrane, ktoré prebiehali za prísnych bezpečnostných opatrení v dôsledku záhadných letov dronov.
Tisíce policajtov boli v pohotovosti, civilné drony boli zakázané a posily boli nasadené zo spojeneckých krajín NATO, aby pomohli chrániť summit vo veľkolepom paláci Christiansborg v Kodani.
„Dúfam, že si teraz každý uvedomuje, že prebieha hybridná vojna,“ povedala Frederiksen.
Dánsko, ktoré aktuálne rotuje v prezidentskej funkcii EÚ, bolo v posledných dňoch znepokojené, keď neidentifikované drony uzatvárali letiská a lietali v blízkosti vojenských objektov.
Podozrenie padlo na Rusko, ale doteraz nebol s istotou menovaný žiadny vinník.
Napriek tomu incidenty s dronmi posilnili pozornosť na slabiny v európskej obrane po medializovaných narušeniach vzdušného priestoru Moskvou v Poľsku a Estónsku.
„Čelíme najväčšej bezpečnostnej výzve od konca druhej svetovej vojny,“ povedala Frederiksen.
Lídri EÚ v dánskom hlavnom meste sa snažili konkretizovať detaily prioritných obranných projektov vrátane „dronovej steny“ zameranej na boj proti hrozbe z Ruska.
„Je to vzorec a tento vzorec pochádza z Ruska,“ povedala novinárom predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen.
„Rusko sa nás snaží otestovať, ale Rusko sa tiež snaží zasievať rozdelenie a úzkosť do našich spoločností. Nedovolíme, aby sa to stalo.“
EÚ tvrdí, že chce vybudovať systém obrany na detekciu a nakoniec aj na zostrelenie dronov.
Blok sa snaží využiť odborné znalosti Ukrajiny, ktoré boli otestované vo vojne a ktorej prezident Volodymyr Zelenskyj sa vo štvrtok zúčastní na širšom stretnutí európskych lídrov.
Stredajšia diskusia bola ďalším krokom v úsilí EÚ pripraviť sa na potenciálny konflikt s Ruskom do roku 2030, keďže sa šíria varovania, že Moskva by mohla v nadchádzajúcich rokoch zaútočiť.
„Sme v konfrontácii s Ruskom,“ povedal francúzsky prezident Emmanuel Macron, poukazujúc na moskovské dezinformačné kampane, kybernetické útoky a narušovanie vzdušného priestoru.
Blok 27 krajín už prišiel s úverovou schémou vo výške 150 miliárd eur na pomoc pri financovaní výdavkov na obranu, pričom leví podiel si uchmatli východné krajiny.
Brusel navrhol, aby krajiny teraz spojili sily na štyroch „vlajkových“ projektoch – dronovej stene, zabezpečení východného krídla, raketovej obrane a vesmírnom „štíte“.
Kľúčová naliehavá otázka, zatiaľ čo sa EÚ usiluje pripraviť na prípadnú budúcu vojnu, je, ako pomôcť financovať Ukrajinu, keďže bojuje s pokračujúcou inváziou Moskvy.
Lídri vyberali návrh z Bruselu na využitie zmrazených aktív ruskej centrálnej banky na financovanie nového úveru pre Kyjev vo výške 140 miliárd eur.
„Rusko spôsobuje na Ukrajine obrovské škody a nie je správne, aby za to platil niekto iný ako Rusko,“ povedala šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallas.
Keďže americká podpora Ukrajine za Trumpa vyschla, plán minulý týždeň získal podporu kľúčového mocenského sprostredkovateľa, nemeckého kancelára Friedricha Merza.
Niektoré krajiny však zostávajú skeptické, napriek tvrdeniam iných, že je nevyhnutné pomôcť Kyjevu zaplátať hroziace rozpočtové medzery.
Luxemburský premiér Luc Frieden povedal, že plán vyvoláva „celý rad otázok a chcel by som na ne najprv odpovede“.
„Všetky návrhy sú vítané, ale najprv sa musíme uistiť, že v praxi fungujú,“ povedal.
Okrem snahy udržať Ukrajinu finančne pri živote sa úradníci tiež snažia udržať kyjevskú žiadosť o vstup do EÚ na správnej ceste, a to aj napriek blokáde zo strany maďarského lídra Viktora Orbána.
Predseda Európskej rady Antonio Costa, ktorý predsedá summitu, lobuje za plán, ktorý by znamenal, že krajiny nemôžu vetovať každý nový krok rokovaní.
Orbán však na projekt vylial studenú vodu, keď na otázku, či má Ukrajina nejaké vyhliadky na vstup do bloku, rázne odpovedal „nie“.
