Tändzin Gjamccho, známy ako 14. dalajláma, oslávil 6. júla 90. narodeniny. Tento mierumilovný budhistický mních s výnimočným zmyslom pre humor fascinuje svet desaťročia, no pre čínsku vládu zostáva „nebezpečným separatistom“. Žiada, aby vzťahy medzi Tibeťanmi a väčšinovými Chanmi boli založené na rovnosti a Tibetu bola zaručená širšia autonómia.
V roku 1989 získal Nobelovu cenu za mier za odmietanie násilia. Nedávno ukončil špekulácie o konci tradície dalajlámov, keď potvrdil, že inštitúcia duchovného vodcu bude pokračovať.
Viac ako 70 rokov žije v indickom exile, kam utiekol po potlačenom protičínskom povstaní v roku 1959. V severoindickej Dharamsále založil exilové centrum s vládou, školami a kláštorom. Jeho charizma a autorita z neho vytvárajú jedinečný fenomén – vodcu bez krajiny, filozofa, ktorého rešpektujú svetoví lídri, no niektorí sa s ním stretnúť odmietajú kvôli tlaku Pekingu.
Životná cesta
Narodil sa 6. júla 1935 v rodine roľníka a už ako dvojročný bol vyhlásený za reinkarnáciu 13. dalajlámu. Vzdelanie získal v paláci Potala v Lhase, kde študoval budhizmus, históriu i astrológiu. Plnú zodpovednosť prevzal v 16 rokoch po čínskej invázii do Tibetu.
Po neúspešných rokovaniach s Mao Ce-tungom a potlačení tibetského povstania v roku 1959 utiekol do Indie. V exile navrhoval kompromisy s Čínou, no Peking jeho návrhy odmietol ako „skrytú snahu o nezávislosť“.
Spory o budúcnosť
Dalajláma dlho tvrdil, že nebude reinkarnovaný v okupovanom Tibete. Neskôr uviedol, že tradícia by mohla skončiť. Peking však trvá na tom, že právo vybrať jeho nástupcu má výlučne Čína. V novej knihe Dalajláma píše, že kampaň za slobodu Tibetu neustane ani po jeho smrti.
V roku 2011 odovzdal politickú moc exilovej vláde, aby zabezpečil prechod k demokratickejšiemu systému. Svoj životný postoj zhrnul slávnym výrokom: „Zmyslom života je prežiť šťastný život.“
(ST)