Dajte Nemcom, čo si zaslúžia, ale nie viac. Masaryk vo svojom tajomnom liste označuje Hlinku za hlupáka, vymaž HTML značky z názvu

Nie je príliš časté, aby sa z archívov vynorili utajované písomnosti, ktorých otvorenie na seba púta takú pozornosť. Tajomný list prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka so záznamom jeho posolstva budúcim generáciám mal byť otvorený až v septembri 2025.

Obálku s listom v septembri 2005 priniesol do Národného archívu jeden z tajomníkov Jána Masaryka, právnik Antonín Sum. Podľa neho mala byť obálka otvorená presne o 20 rokov neskôr. List mal obsahovať zrejme posledné slová prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka prednesené pred jeho smrťou v roku 1937.

Tajomstvo obálky. Sum bol ako jeden z troch Masarykových tajomníkov z ministerstva zahraničia prepustený v roku 1949 a neskôr odsúdený vo vykonštruovanom procese s Miladou Horákovou, strávil 13 rokov vo väzení. Po prepustení sa dlhú dobu živil ako kominár, stal sa významnou postavou českého skautingu a Junáka.

V Lánskom zámku bolo otvorenie obálky naplánované s najvyššou starostlivosťou a pod dohľadom odborníkov na dopoludnie 19. septembra 2025. Obsah obálky, ktorú za prítomnosti mnohých hostí vrátane prezidenta Petra Pavla rozlepil Masarykov prapravnuk Tomáš Kotík, ale odborníkov zamestnal dlhšie, než sa čakalo – väčšina textu vnútri totiž bola v angličtine.

Päť strán textu písaných rukou Jána Masaryka. Obálka vyzerala, ako keby pochádzala z 30. rokov, a bol na nej anglický nápis „To keep safe“ (uchovať v bezpečí). Súčasťou obálky bol aj odkaz písaný Antonínom Sumom, ktorým potvrdzoval, že záznam je pravý. „Dokument vyzerá autenticky a je písaný na materiáli so znakmi T. G. Masaryka. Takmer celé je to písané v angličtine,“ povedala po prvotnom ohliadnutí historička z Masarykovho ústavu a archívu Akadémie vied ČR Dagmar Hájková.

Ďalšie jej oznámenie vyvolalo rozruch. „Dokument nie je z roku 1937. Zaznamenáva slová T. G. Masaryka, podľa ktorých sa cíti zle a opúšťa túto krajinu. Slová ale boli vyrieknuté skôr, a to najskôr v lete 1934,“ povedala badateľka.

Dokument podľa nej rieši usporiadanie pohrebu aj to, že sa prezident necíti dobre. „Som chorý, vážne chorý. Je to koniec, ale neobávam sa. Budete pokračovať v práci – viete ako, ale musíte byť opatrní. Viete, ako sa máte chovať, nemusím vám hovoriť nič viac,“ improvizovane prekladala Hájková z listu. Veľký význam prikladal Masaryk svojmu pohrebu, podľa neho to mal byť „veľký funus“.

S hlupákmi je potrebné sa hádať. Časť textu obsahuje poznámky k mnohonárodnostnému usporiadaniu československého štátu. Záznam o Nemcoch hovorí, že by s nami mali zostať. „Dajte im, čo si zaslúžia, ale nie viac.“ U mena predsedu slovenskej ľudovej strany Andreja Hlinku, ktorý urobil chybu, keď si zadal s Maďarmi, sa v liste objavuje slovo hlupák.

To isté slovo sa potom objavilo aj u Masarykovho všeobecného komentára k situácii v krajine. „Ak sú ľudia nevzdelaní a hlúpi, nemôžu toho veľa urobiť. Neuľahčujte im to, hádajte sa s nimi,“ trval na svojom prvý československý prezident.

Štvornásobný prezident. Tomáš Garrigue Masaryk bol prvýkrát prezidentom Československej republiky zvolený v neprítomnosti 14. novembra 1918, a to na dvojročné funkčné obdobie. Vtedy sa vlastne ani o skutočnú voľbu nejednalo – revolučné Národné zhromaždenie iba aklamáciou na návrh jeho predsedu Karla Kramářa jednohlasne zvolilo do čela štátu práve Masaryka, ktorý v tej dobe pobýval v USA.

K ďalšiemu zvoleniu Masaryka prezidentom došlo 27. mája 1920 v pražskom Rudolfine, kde vtedy parlament zasadal. Masaryk zvíťazil len tesne – potreboval získať najmenej 247 hlasov, nakoniec sa ich zišlo 284. O sedem rokov neskôr 27. mája 1927 potom bol Masaryk zvolený prezidentom 274 hlasmi zo 434 prítomných senátorov a poslancov.

Najdramatickejšia bola posledná, štvrtá voľba, ku ktorej došlo 24. mája 1934. Jeho jediným protikandidátom nebol nikto iný než vtedy 37-ročný Klement Gottwald, budúci prvý červený prezident povojnového Československa. O 46 rokov starší zakladateľ československého štátu sa mu postavil napoly slepý a po mŕtvici, napriek tomu ho porazil – zo 417 odovzdaných poslaneckých hlasov ich získal 327. Pre Gottwalda hlasovalo 38 zástupcov.

Pokiaľ ide o „funus“ zmieňovaný v desiatky rokov ukrývanom odkaze, bolo Masarykovo želanie bezo zvyšku splnené. T. G. Masaryk zomrel 14. septembra 1937 v Lánech, pohreb potom prebehol v Prahe 21. septembra 1937 ako veľká národná manifestácia a zúčastnili sa ho stovky tisíc ľudí.

Zdroj: ČTK