Skupina má označenie podľa Jána Čurillu, okrem neho sú obvinení vyšetrovatelia Pavol Ďurka, Štefan Mašin, Milan Sabota, Branislav Dunčko, Róbert Magula a bývalý dočasný šéf inšpekcie Peter Scholtz. „Bývalý policajný prezident Hamran namiesto riadenia polície blúznil pred kamerami o “silách dobra a temna” a namiesto vyvodenia zodpovednosti svojich miláčikov povyšoval do významnejších funkcií. Dnes sa na nás pozerá vo fešnom obleku z bilbordov ako kandidát do Európskeho parlamentu, a napriek tomu, že je dávno politikom, médiá mu bez hanby nechávajú priestor na dehonestovanie práce polície,“ uviedol v tejto súvislosti minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD).
Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) ukončil prípad, mediálne známy ako čurillovci, návrhom na podanie obžaloby na siedmich obvinených policajtov. Spis už odovzdal dozor vykonávajúcemu prokurátorovi.
„J.Č., P.Ď., Š.M., M.S., B.D., R.M. a P.S. sú obvinení z trestného činu zneužívanie právomoci verejného činiteľa. P.Ď. je okrem toho obvinený aj z trestného činu marenie úlohy verejným činiteľom,” priblížila hovorkyňa ÚIS Andrea Dobiášová.
Skupina má označenie podľa Jána Čurillu, okrem neho sú obvinení vyšetrovatelia Pavol Ďurka, Štefan Mašin, Milan Sabota, Branislav Dunčko, Róbert Magula a bývalý dočasný šéf inšpekcie Peter Scholtz.
Prípad ukončili po dva a pol roku. Počas vyšetrovania bolo podľa hovorkyne prepočutých osemtisíc hodín zvukového záznamu a spracovaných 15 spisových zväzkov so 6678 stranami.
“Spis už vyšetrovateľ odovzdal do rúk dozor vykonávajúcemu prokurátorovi,” dodala.
Právny zástupca obvinených Peter Kubina tvrdí, že v normálnej krajine by jeho klientov nikdy neobvinili. “Ale keďže sme na Slovensku v roku 2024 (ale reálne a mentálne v roku 1974), tak sa takáto jednoduchá vec najskôr vyšetruje 2,5 roka, počas tých istých 2,5 rokov Ústavný súd rozhoduje o legalite jediného použitého dôkazu a všetci sa tvária, aký super prípad majú. A počas tých istých 2,5 roka rôzni obvinení a obžalovaní politici a ich obhajcovia a roztlieskavačky bez rešpektu k prezumpcii neviny verejne dehonestujú a dehumanizujú čestných a neúplatných policajtov, ktorých krivo obvinili,” uviedol.
Dodal, že sa teší, keď vec príde konečne na súd, ktorý ju nezávisle a nestranne vyhodnotí. “Presne tak, ako sa to stalo už pri rozhodovaní o väzbe v októbri 2021, pretože odvtedy sa dôkazná situácia vo veci menila iba ak v prospech obvinených policajtov,” zhodnotil na sociálnej sieti. Po podaní a doručení obžaloby ju plánuje celú zverejniť spolu so stanoviskom.
“Vojna v polícii, ktorá za predchádzajúcich vlád traumatizovala celú spoločnosť, sa o hodný kus priblížila k svojmu rozuzleniu,”napísal v tejto súvislosti minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD).
“Celé mesiace čakala slovenská verejnosť na to, aby sa o činnosti Čurillovcov dozvedela pravdu. Čakala aj preto, že bývalý minister vnútra Mikulec zrušil vyšetrovací tím Oblúk, ktorý činnosť Čurillovcov preveroval. Bývalý policajný prezident Hamran namiesto riadenia polície blúznil pred kamerami o “silách dobra a temna” a namiesto vyvodenia zodpovednosti svojich miláčikov povyšoval do významnejších funkcií. Dnes sa na nás pozerá vo fešnom obleku z bilbordov ako kandidát do Európskeho parlamentu, a napriek tomu, že je dávno politikom, médiá mu bez hanby nechávajú priestor na dehonestovanie práce polície. A žiaľ, aj pani prezidentka, ktorá inak ponechala množstvo podozrivých prípadov bez komentára, sa do kauzy Čurillovci zapojila veľmi nevhodným a jednostranným vyjadrením – na obhajobu ľudí, ktorí dnes skončili s návrhom inšpekcie na podanie obžaloby,” priblížil Šuaj Eštok vo svojom príspvku na sociálnej sieti.
“Prípad Čurillovcov je typickým znakom nešťastného obdobia bývalých vlád, kedy sa trestné právo zneužívalo na politický boj proti vtedajšej opozícii. Som rád, že sa toto obdobie skončilo a polícia dnes robí presne to, čo robiť má: pomáha a chráni, a nepletie sa do politiky. Ľudia si však o minulosti zaslúžia vedieť pravdu – a tá je teraz v rukách prokurátorov a sudcov,” dodal na záver šéf rezortu vnútra.
Šutaj Eštok začal robiť poriadky v polícii
Nový minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) koncom októbra 2023 rozhodol o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby šiestich policajtov. Medzi nimi aj vyšetrovateľa NAKA Jána Čurilllu. Odvolal sa na zákon, podľa ktorého sa policajt musí dočasne pozbaviť výkonu služby, ak je dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činu.
Rozhodnutie ministra vnútra vzbudilo rozhorčenie nielen advokáta obvinených policajtov a redaktorov korporátnych médií na čele s triom tzv. červených denníčkov (Denník N, Aktuality.sk a denník SME), ale aj predstaviteľov bývalej vládnej koalície, ktorá políciu zneužívala na politický boj. Obvinení policajti vraj mali poskytnutú ochranu v zmysle zákona č. 54/2019 Z.z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a preto vraj mohol minister vnútra takto postupovať voči nim len v prípade, ak by mal na tento svoj postup súhlas úradu na ochranu oznamovateľov v zmysle zákona o ochrane oznamovateľov.
Podľa názoru mnohých právnikov však postup ministra vnútra bol plne v súlade so zákonom a na obvinených policajtov dopadajú úplne iné ustanovenia zákona o ochrane oznamovateľov než na ktoré poukazoval advokát obvinených policajtov a ktoré citovali aj médiá bývalého hlavného prúdu.
Bývalá dlhoročná zástupkyňa SR pred Európskym súdom pre ľudské práva JUDr. Marica Pirošíková napríklad uviedla, že minister vnútra Šutaj Eštok pozbavením výkonu štátnej služby šiestich obvinených policajtov postupoval v súlade s Ústavou SR a šéfke Úradu na ochranu oznamovateľov pripomína, že vzhľadom na jej predchádzajúce pôsobenie na ESĽP by mala vedieť, čo znamená nezávislosť vyšetrovania.
Členka Súdnej rady SR a sudkyňa Krajského súdu v Bratislave Dana Jelinková Dudzíková sa vo svojom nedávnom článku pod názvom “Mystifikácia súvisiaca s Úradom na ochranu oznamovateľov” venovala postaveniu a právomoci Úradu na ochranu oznamovateľov, ako aj vplyvu jeho právomocí na rozhodovanie v administratívnom konaní v personálnych otázkach príslušníkov Policajného zboru.
Šutaj Eštok koncom novembra 2023 oznámil, že podal trestné oznámenie pre okolnosti poskytnutia ochrany tzv. čurillovcom. Myslí si, že poskytnutá ochrana je nezákonná a došlo k spáchaniu trestného činu.
Vtedajší špeciálny prokurátor Daniel Lipšic reagoval, že prokurátori dnes už zrušeného Úradu špeciálnej prokuratúry poskytli čurillovcom ochranu plne v súlade so zákonom. Ak existuje kvalifikované oznámenie a žiadosť o poskytnutie ochrany, prokurátor je podľa Lipšica „povinný takúto ochranu svojim opatrením bezodkladne poskytnúť. Ak by to neurobil, konal by arbitrárne a svojvoľne“. Zdôraznil, že poskytnutie ochrany bolo prokurátormi nad rámec zákona aj rozsiahlo odôvodnené.
Takáto ochrana môže byť podľa Lipšica poskytovaná aj policajtovi. „A najmä, keď má vedomosť o nezákonnej činnosti iných orgánov, ktoré sa môžu týkať aj Policajného zboru. Napríklad nezákonnej činnosti spôsobenej zasahovaním do vyšetrovania konkrétnych káuz,“ podotkol Lipšic.
K Lipšicovi sa vtedy pridala aj šéfka Úradu na ochranu oznamovateľov Zuzana Dlugošová, ktorá bola nielen poradkyňou na ambasáde USA, ale aj Čaputovej kolegyňou v Sorosovej mimovládke Via Iuris, spolupracovala so Sorosovou Nadáciou otvorenej spoločnosti a bola aj advokátskou koncipientkou bývelého šéfa špeciálneho súdu Hrubalu, ktorý 15. mája 2024 abdikoval z funkcie.
Šéf Úradu vlády Juraj Gedra sa vtedy spoločne s Richardom Glückom pozreli bližšie na Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý na čele so Zuzanou Dlugošovou chráni skupinu obvinených policajtov okolo Jána Čurillu.
ZDROJ: Plus7dni / Hnonline / InfoVojna / CZ24.News
