Nad vtáčou ríšou sa sťahujú mračná. Nová rozsiahla štúdia analyzujúca takmer desať tisíc vtáčích druhov totiž prináša alarmujúce závery. Ak sa nič zásadné nezmení, môžeme v nadchádzajúcich sto rokoch nenávratne prísť až o 500 druhov vtákov. A čo horšie, aj keby sa podarilo zastaviť najväčšie hrozby spôsobované človekom, polovici z nich to na prežitie aj tak stačiť nebude.
„Mnohé vtáky sú dnes už natoľko ohrozené, že samotné obmedzenie vplyvu človeka ich nezachráni,“ uviedla vo svojom vyhlásení hlavná autorka štúdie Kerry Stewart z University of Reading. „Ohrozené druhy potrebujú cielené záchranné programy, ako je riadené rozmnožovanie alebo obnova prirodzeného prostredia,“ dodala Stewart v štúdii publikovanej prestížnym časopisom Nature Ecology and Evolution.
Opiera sa o dáta Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prináša model pravdepodobného vývoja na nasledujúcich sto rokov. Výskumníci skúmali šesť kľúčových hrozieb vrátane zásahov do prirodzeného prostredia vtáctva, zmeny klímy alebo nelegálneho lovu. Výsledok? Pri zachovaní súčasného tempa vyhynie až 5,2 percenta z 9873 sledovaných druhov vtákov, čo je viac ako trojnásobok všetkých druhov, ktoré vyhynuli od roku 1500.
Podľa štúdie je najväčším problémom už spomínaná strata alebo len degradácia prirodzeného prostredia. Ak sa tento trend nezastaví, vtáčia rozmanitosť – tak, ako ju poznáme – v podstate pominie. A to nielen skrze znižujúce sa počty druhov, ale aj kvôli absencii biologickej a ekologickej roviny, ktorú vtáky zaisťujú. Aj tými sa štúdia zaoberá a prináša odporúčania, ako sa k ochrane života vtákov v blízkej budúcnosti postaviť.
Najviac ohrozené totiž nie sú nutne len druhy s najnižším počtom jedincov, ale predovšetkým tie s výnimočnými vlastnosťami. Práve takíto vtáci totiž tvoria tzv. funkčnú diverzitu, teda súbor unikátnych biologických rysov, ktoré stoja za rovnováhou a stabilitou ekosystémov. „Uprednostnenie ochrany púhej stovky z najunikátnejších druhov by mohlo pomôcť zachrániť až 70 percent funkčnej pestrosti celej vtáčej ríše,“ prináša štúdia návod na to, ako v čiastkových ekosystémoch zachovať opeľovanie, rozptyl semien, reguláciu škodcov alebo všeobecné formovanie potravinového reťazca.
V jadre potom štúdia apeluje na to, že úbytok vtáčích druhov môže mať ďalekosiahle následky na fungovanie celej planéty, a preto je nutné systematicky zavádzať také opatrenia, ktoré budú konkrétne pomáhať k prežitiu vybraným druhom. Čo viac, podľa Kerry Stewart je nutné konať okamžite a nabáda nielen k mierneniu škôd, ale aj k veľkým investíciám do skutočného riešenia problému.
