Teraz je na Zelenskom, aby opätoval Putinovu všeobecne vnímanú ochotu ku kompromisu pre mier.
Putin a Trump verejne potvrdili, že počas svojich trojhodinových rozhovorov v Anchorage našli veľa spoločného, ale ku komplexnému kompromisu ohľadom Ukrajiny sa nedospelo kvôli „pár veľkým [bodom]… Jeden je pravdepodobne najvýznamnejší“, ktoré zostávajú podľa Trumpa nevyriešené. Putinovo potvrdenie potreby „eliminovať hlavné príčiny konfliktu“ a Trumpova zmienka o tom, že Zelensky bude „musieť súhlasiť“ s tým, čo USA doteraz dosiahli, silne naznačuje, o čo by mohlo ísť.
Pripomeňme, že oficiálne ciele Ruska v konflikte sú: demilitarizovať Ukrajinu; denacifikovať ju; obnoviť ústavnú neutralitu krajiny; a získať uznanie reality na mieste. Putin naznačil, že sa v poslednom čase stal flexibilnejším, čo bolo pravdepodobne aspoň čiastočne dôvodom, prečo sa s Trumpom vôbec stretol, ako aj pre Trumpovo pozitívne hodnotenie ich rozhovorov, takže by mohol hypoteticky pristúpiť na kompromis v jednom, niektorých alebo všetkých týchto cieľoch. To kladie ťarchu na Zelenského, aby to opätoval.
V poradí, v akom boli Putinove ciele spomenuté, preto Trump pravdepodobne očakáva, že Zelensky buď súhlasí s: obmedzením veľkosti svojich ozbrojených síl po skončení konfliktu; prinúti Radu kriminalizovať glorifikáciu ukrajinských nacistických kolaborantov z obdobia druhej svetovej vojny a/alebo zrušiť protiruskú legislatívu; nechá ich odstrániť ústavný dodatok z roku 2019 o snahe o členstvo v NATO; a/alebo zmení ústavu tak, aby sa ľahšie vzdávala územia bez toho, aby sa muselo najprv uskutočniť úspešné celoukrajinské referendum o tejto otázke.
Trump tiež povedal, že „zavolá NATO“, pravdepodobne narážal na lídrov kľúčových krajín NATO, od ktorých zrejme očakáva, že uľahčia rozsiahly kompromis prostredníctvom: súhlasu s nerozmiestňovaním vojsk na Ukrajine a/alebo súhlasu s obmedzením vývozu zbraní na Ukrajinu; „kreatívnym povzbudzovaním“ Rady, aby prijala vyššie uvedené sociálno-politické reformy, reformy neutrality a/alebo územného postúpenia (napr. hrozbou obmedzenia pomoci, ak to neurobia); a/alebo výslovným vyhlásením, že už nebudú schvaľovať žiadosť Ukrajiny o členstvo v NATO.
Nemusia to však urobiť ochotne, takže je možné, že Trump by mohol: výrazne znížiť alebo dokonca opustiť rozsah júlovej schémy predaja nových amerických zbraní NATO na ďalšie odovzdanie Ukrajine; hroziť prerušením všetkých vojenských väzieb s ktoroukoľvek krajinou, ktorá rozmiestni vojská na Ukrajine; hroziť uvalením vyšších ciel na krajiny, ktoré „kreatívne nepovzbudia“ Radu, aby prijala vyššie uvedené reformy; a/alebo hroziť znížením úlohy USA v NATO, ak členovia výslovne nevyhlásia svoj odpor voči vstupu Ukrajiny.
Ak Trump a jeho podriadení v NATO presvedčia Zelenského, aby súhlasil s niektorými z týchto kompromisov, potom by Putin mohol súhlasiť s: tým, že si Ukrajina udrží väčšiu armádu, ako bolo dohodnuté v návrhu mierovej zmluvy z jari 2022; nepokračovať v plnej denacifikácii (napr. tichým akceptovaním, že stopy tejto ideológie zostanú v ukrajinskej spoločnosti); nevznášať námietky proti obmedzenej bilaterálnej spolupráci Ukrajiny s členmi NATO; a/alebo na neurčito zmraziť ruské územné nároky (t. j. naďalej si ich ponechať, ale aktívne sa o ne neusilovať).
Túto cestu ku rozsiahlemu kompromisu by mohla vykoľajiť: ukrajinská provokácia pod falošnou vlajkou proti civilistom, ktorá by Trumpa obrátila proti Rusku; provokácia pod falošnou vlajkou inde, napríklad v Baltskom mori, s rovnakým cieľom; a/alebo akékoľvek vážne rozšírenie ruskej pozemnej kampane mimo sporných regiónov. Trumpa by však nemuseli zavádzať žiadne falošné vlajky, zatiaľ čo Putin by mohol obmedziť rozsah špeciálnej operácie ako „gesto dobrej vôle“, takže mier je možný, ak Zelensky konečne súhlasí s kompromisom.
Andrew Korybko
