Legendárna Oblasť 51, tajuplné miesto v americkej púšti, kde sa dejú veci, ktoré vláda obyčajným ľuďom tají, má v Austrálii sestričku. A je rovnako tajomná a kontroverzná.
Prísne stráženú základňu amerických vzdušných síl v púšti Nevady milujú tvorcovia sci-fi seriálov, konšpirační teoretici a milióny fanúšikov UFO po celom svete. Málokto z nich ale asi počul o podobnom zariadení v Austrálii.
Lepšie než do stredu kontinentu asi „schovať“ nešlo. Široko ďaleko pustatina, piesok, kamene. No dobre, asi 18 kilometrov odtiaľto leží mesto Alice Springs, ale to neznamená, že tadiaľ prúdia davy ľudí. K satelitnej základni Pine Gap sa len tak niekto nedostane. Ceduľa na príjazdovej ceste prikazuje ihneď otočiť auto a rozhodne nefotiť!
Nástroj studenej vojny
V spolupráci s austrálskym ministerstvom obrany, základni šéfujú Američania z CIA (Ústrednej spravodajskej služby USA), NSA (Národnej bezpečnostnej agentúry) a NRO (Národného prieskumného úradu). Na vybudovaní Pine Gap sa Austrália dohodla so Spojenými štátmi v roku 1966, keď dianie vo svete určovala studená vojna medzi východným a západným blokom. Západ potreboval miesto, odkiaľ by mohol riadiť americké výzvedné satelity, ktoré pokrývajú tretinu zemegule od Číny, cez Severnú Kóreu a Rusko, po Stredný východ. A kde by mal pokoj od špionážnych lodí, ktoré sa v medzinárodných vodách snažili zachytiť signál. Pine Gap je tak ďaleko od pobrežia, že majú nepriateľské plavidlá smolu.
Nepovolaným zvedavcom je sem vstup prísne zakázaný. Ani to neskúšajte, ak sa nechcete nechať zatknúť. Niečo o tom, ako to tam vyzerá a chodí, sa ale vie. Základňa je vybavená obrovským komplexom výkonných počítačov a anténami, ktoré pred počasím i nežiaducimi zrakmi chráni 38 radomových krytov. Do 80. rokov si tu Američania dosť hrali na vlastnom piesočku a zvodky na stôl nedostával ani austrálsky premiér. S blížiacim sa koncom studenej vojny Amerika piesoček sprístupnila i austrálskym „bábovičkám“. Každopádne austrálski zamestnanci majú zapovedaný prístup do kryptologickej „komnaty“ NSA a na oplátku americkí pracovníci nesmú vkročiť k austrálskym kryptológom (ako nám nedávno ukázal seriál Pine Gap).
Nerúštiť, skúmame vesmír!
O účele základne vláda v dobe jej vzniku zahmlievala. Oficiálnou verziou pre verejnosť bol až do roku 1988 „prieskum vesmíru“. V skutočnosti sa Američania na počiatku snažili získať informácie o sovietskom jadrovom programe a mapovali testy rakiet v Číne, Pakistane či Indii. Za vojny vo Vietname základňa tipovala ciele pre bombardovanie v Kambodži. Po páde železnej opony sa postupne stala armádnym strategickým centrom v boji proti terorizmu. Hrala rolu pri vojne v Zálive, v Iraku, v Afganistane, v Sýrii či v Gaze. Lokalizovala síce bojovníkov Al-Káidy a Talibanu, pre ktorých už si potom na isto zaleteli drony, podieľala sa ovšem tiež na smrtiach civilistov.
Nie je divu, že sa Pine Gap znepáčila protivojnovým aktivistom. Nadšenie nevyvoláva ani v radoch miestnych. Niektorí síce v zariadení vidia ekonomickú vzpruhu regiónu, iní ale majú strach, že sa môže stať cieľom jadrového útoku. Podľa whistleblowera Edwarda Snowdena, navyše, Pine Gap okrem vojenských informácií pomáha zhromažďovať i e-maily, mobilnú komunikáciu a ďalšie dáta austrálskych občanov. A tu už výhovorka na boj proti terorizmu neobstojí.
Mark Frost vo svojom románe Tajná história Twin Peaks z roku 2016, základňu označil za dielo mimozemskej civilizácie. Možno by nakoniec bolo lepšie, keby jej skutočným, dobre utajovaným poslaním bola komunikácia s ufónmi.
Video, ktoré ste mohli minúť: Kopance a údery. Drsné zábery ukazujú bitku v pražskom metre, polícia hľadá svedkov.
