Skip to content
Menu
Čínsky satelit sledoval let stíhačky Raptor, zostavy anti-stealth radarov ju zväčšia 60 000 krát. USA pokračujú v nákupe nových námorných radarov
publikované: 23 júna, 2024
Menej ako minútu min.
Čínsky satelit sledoval let stíhačky Raptor, zostavy anti-stealth radarov ju zväčšia 60 000 krát. USA pokračujú v nákupe nových námorných radarov

.

Čína, 23. jún 2024 (AM) – Bezprostredne po návrate silného zväzu čínskych vojnových lodí (vrátane 3x Type 055) z cvičenia v Juhočínskom mori (dochádzalo k šarvátkam medzi pobrežnou strážou ČĽR a Filipín) informoval denník Financial Times o tom, že čínsky prezident Si Ťin-Pching varoval predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyen, že USA sa pokúšajú podnietiť čínsky útok na Taiwan. Zo strany slovenských masmédií nebola venovaná patričná pozornosť tomuto problému.

 

Čína pritom ako krajnú možnosť kategoricky nevylúčila vojenské riešenie. Dňa 24.5.2024 čínske Veliteľstvo Východ na sociálnej sieti weibo iniciatívne zverejnilo video simulácie jedného z možných scenárov vedenia bojových operácií na tomto bojisku – úderov konvenčnými riadenými strelami na Taiwan. Ide o scenár, ktorý by USA pravdepodobne až tak nevyhovoval, ak by sa vojne už v Ázii nepodarilo predísť.

 

Čínske vzdušné sily si v púšti Taklamakan vybudovali cieľovú leteckú základňu s maketami stíhačiek F-22 Raptor a F-35 Lightning II, kde cvičí svojich pilotov na útoky proti takýmto pozemným cieľom:

 

Prípadná vojna v Ázii spolu s pokračovaním bojových operácií na ukrajinskom bojisku, v Palestíne a Červenom mori s účasťou hlavných svetových veľmocí by už mohla označovať začiatok tretej svetovej vojny v situácii, kedy sa diskutuje o znížení prahu pre použitie taktických jadrových zbraní. To by však mohlo vyvolať eskaláciu a použitie strategických jadrových zbraní rozmiestnených na prostriedkoch nukleárnej triády. Preto je nebezpečné útočiť na prieskumné systémy, ktoré zabezpečujú včasné varovanie pred úderom vedeným medzikontinentálnymi balistickými strelami z podzemných síl a ponoriek SSBN. Strana konfliktu, ktorá stratí prehľad od situácie, sa môže v dôsledku falošného poplachu a nedostatku informácií dopustiť chyby.

 

So znepokojením o tom hovorí aj indický generálmajor Bakshi, ktorý sa obáva nukleárneho Armagedonu v dôsledku omylu. Treba dodať, výhodou strategických bombardérov ako prvku nukleárnej triády je to, že ich je možné demonštratívne vyslať smerom k protivníkovi a odvolať späť. To sa nedá kredibilne spraviť s už vystrelenými medzikontinentálnymi balistickými strelami spod zeme alebo z ponoriek.

 

 

V dnešnom článku sa budú rozoberať prístupným spôsobom technológie, ktoré by mohli pomôcť odhaliť prostriedky vzdušného napadnutia, ktoré nie sú medzikontinentálnymi balistickými strelami. Bude zrejme dobré zverejniť o nich informáce v takej forme, aby boli pochopiteľné ich bojové možnosti. Ak dáme záver článku na koniec jeho úvodu, zjednodušene povedané, Číňania tvrdia, že sú schopní monitorovať americké neviditeľné lietadlá a Američania zase, že nové radary SPY-6 práve zavádzané do výzbroje im umožnia monitorovať aj čínske hypersonické strely.

 

1. Čínsky satelit Jilin-1 mal sledovať neviditeľnú stíhačku Raptor

V čínskom segmente internetu sa v prvej polovici júna 2024 objavilo video, ktoré zobrazuje americkú stíhačku F-22 Raptor počas letu. Sledovanie mal uskutočniť ešte v roku 2020 čínsky komerčný vesmírny satelit Jilin-1 spoločnosti Chang Guang. Ide o krátky záznam v trvaní rádovo sekúnd, počas ktorých americká stíhačka letí v oblačnosti.

 

Inkriminované video so záznamom letu Raptora mohlo byť pre zverejnením upravené:

 

Ťažko sa posudzuje takéto video letiaceho objektu snímaného z vesmíru, ktoré mohlo byť určené pre vnútornú čínsku spotrebu a dostalo sa na sociálne siete.

 

Stíhačka 5. generácie F-22 Raptor nie je neviditeľná, je len ťažšie zachytiteľná pre bežné rádiolokátory, má nízku efektívnu odrazovú plochu/čelný radarový prierez (RCS) údajne len na úrovní 0,0001 m². To je až 100 000 krát menej ako bežné bojové lietadlo a tak sa vzdialenosť jeho odhalenia rádiolokátorom znižuje na necelých 6% vzdialenosti, z ktorej je pre rádiolokátor viditeľné bežné lietadlo. Toto bude rozvinuté následne v druhej časti článku. Na druhej strane stojí satelit Jilin-1, ktorý by mal mať rozlíšiteľnosť pozemných objektov na úrovni 0,72 metra. Tú by však mala doplňovať technológia využívajúcu umelú inteligenciu, schopná sledovať na obraze dodanom satelitom Jilin-1 s 95%-nou úspešnosťou pohyblivé objekty vo veľkosti automobilu. F-22 Raptor je z tohto hľadiska veľká dvojmotorová stíhačka dlhá 18.92 metra s rozpätím krídel 13,56 metra.

 

Čínske vzdušné sily si v púšti Taklamakan vybudovali cieľovú leteckú základňu s maketami stíhačiek F-22 Raptor a F-35 Lightning II, kde cvičí svojich pilotov na útoky proti takýmto pozemným cieľom

 

2. Anti-stealth schopnosti čínskych senzorov sa zvyšujú

a) Rádiolokátory a ich zostavy

Čínski vedci vyvinuli technológiu detekcie stealth lietadiel, ktorá dokáže zosilniť extrémne slabé signály od nich odrazené 60 000-krát. Týka sa to amerických stíhačiek F-22 a F-35 a tiež perspektívnych bombardérov B-21, ktoré ešte len absolvujú prvé lety.
Okrem toho mali čínski vedci minulý rok vyvinúť technológiu na detekciu a lokalizáciu stealth lietadiel v infračervenom spektre. Táto technológia údajne dokáže lokalizovať ciele veľkosti stíhačky F-22 vo vzdialenostiach blížiacich sa 300 kilometrom.
Číňania pripúšťajú, že F-22 Raptor je v súčasnosti jednou z najlepších stealth stíhačiek piatej generácie na svete. Podľa informácií zverejnených Pentagonom má jeho čelný radarový prierez/efektívna odrazová plocha (RCS) iba 1 štvorcový centimeter, čo zodpovedá odrazu kovového povrchu veľkosti ľudského nechtu. Zmenšením plochy RCS 10-krát a výpočtom zníženia detekčnej vzdialenosti o viac ako polovicu (2/5) je typická odrazová plocha pre stíhacie lietadlá štvrtej generácie 3 až 5 metrov štvorcových, čo vedie k dosahu radarovej detekcie približne 160 kilometrov.

 

Pomocou tohto proporcionálneho výpočtu by bol cieľ s odrazovou plochou 0,5 metra štvorcového zaznamenaný len na 80 kilometrov, 0,05 metra štvorcového na 40 kilometrov, 0,005 metra štvorcového na 20 kilometrov a cieľ s plochou 0,0005 metra štvorcového (5 štvorcových centimetrov) by bolo možné zistiť len na 10 kilometrov. Cieľ s rozlohou 0,0001 štvorcových metrov by bolo možné detekovať na vzdialenosť menšiu ako 10 kilometrov.

 

Tieto údaje sú dosť alarmujúce, pretože detekcia na menej ako 10 kilometrov je takmer v dosahu viditeľnosti pilota. V podmienkach radarového ticha je už vo vzdialenosti uzamknutia cieľa infračervených rakiet vzduch-vzduch. Zjednodušene povedané, teoreticky, v konfrontácii s F-22, aj keď F-22 neaktivuje svoj radar, môže stále zamerať protivníka bez detekcie rádiolokátorom uzamknúť cieľ a zostreliť ho raketami s infračerveným navádzaním pre blízky vzdušný boj. (2x AIM-9M/X Sidewinder)

 

Vo svetle toho americká armáda vždy propagovala F-22 ako najvýkonnejšiu stíhačku na svete. Podľa čínskych zdrojov však tamojší vedci publikovali článok v najnovšom čísle “Žurnálu Pekingskej Univerzity Aeronautiky a Astronautiky”, v ktorom sa uvádza, že vedci našli metódu detekcie, ktorá môže zosilniť signál odrazu radiolokačných vĺn od stíhačky F-22 Raptor 60 000-krát. Inými slovami, ekvivalentná plocha RCS presahuje 6 metrov štvorcových. Čo sa týka detekčnej vzdialenosti, znamenalo by to, že stíhačku F-22 je možné odhaliť na vzdialenosť väčšiu ako 200 kilometrov.

 

Schopnosť stealth F-22 pôvodne umožňovala odpaľovať rakety alebo zhadzovať kĺzavé bomby aj s podporou lietadiel včasnej výstrahy AWACS na vzdialenosť viac ako 130 kilometrov. Pri zistení vo vzdialenosti 200 kilometrov sa to však stáva veľmi nebezpečným, pretože v modernej vojne je sekvencia od detekcie cez uzamknutie až po zostrelenie v podstate bezproblémový proces.

 

Okrem toho dokument naznačuje, že táto nová metóda detekcie môže pokryť oblasť približne 63 000 štvorcových kilometrov. Bez ohľadu na to, ako F-22 manévruje, nemôže uniknúť radarovému uzamknutiu. Navyše presnosť polohovania tejto technológie môže dosiahnuť chybu 20 metrov na takom obrovskom území. Táto úroveň presnosti môže plne slúžiť ako údaj o riadení paľby pre rakety vzduch-vzduch stredného doletu.

 

Maximálny operačný dosah rakety vzduch-vzduch dlhého doletu PL-15 aktuálne nasadzovanej Čínou je okolo 200 až 300 kilometrov. Pri odhalení F-22 vo vzdialenosti 200 kilometrov, v spojení s aktualizovanými dátovými linkami v reálnom čase, sa táto vzdialenosť stáva “zónou bez úniku”. Podľa zdroja je možné presné cieľové súradnice a výpočty rýchlosti dokončiť len za 0,008 sekundy. Aj keď je cieľom formácia lietadiel F-22, podrobné údaje o každom Raptore možno získať do 0,2 sekundy.
Datalink prenesie tieto informácie do bojových lietadiel, ktoré F-22 stíhajú a vloží ich do inerciálnych navigačných systémov rakiet vzduch-vzduch. Následne sa rakety odpália, stúpajú a vstupujú do pochodovej fázy letu. Ak počas nej dôjde k významným zmenám v údajoch o formácii lietadiel F-22, tieto budú okamžite prenesené do rakiet prostredníctvom datalinku. Palubný počítač nastaví letovú trajektóriu rakety na základe najnovších inerciálnych navigačných údajov a umožní zachytenie F-22 vo vopred známej prednastavenej pozícii.

 

Keď F-22 vstúpi do detekčnej vzdialenosti aktívneho radaru rakety, palubný radar rakety sa aktivuje a uzamkne F-22. Motory s meniteľným vektorom ťahu F-22 zbytočné, kvôli vysokým násobkom preťaženia, s ktorým dokážu moderné čínske strely manévrovať. V tejto situácii F-22 nemá veľké šance uniknúť, ešte horšie to však bude pre F-35 Lightning II, ktorý je v stealth a manévrovateľnosti horší ako F-22.

 

Americká stíhačka F-22 Raptor bola prvým bojovým lietadlom piatej generácie:

 

Technológia pritom maximalizuje využitie existujúcich zariadení a jej princíp sa nezdá byť príliš zložitý. Viacerí výrobcovia radarov v Číne vyvinuli anti-stealth radary. Tieto využívajú rôzne techniky, ako je vyžarovanie nízkofrekvenčných elektromagnetických vĺn alebo zvyšovanie vysielacieho výkonu na detekciu stealth cieľov. Tieto radary sú však zvyčajne navrhnuté tak, aby fungovali samostatne. Hoci dokážu odhaliť ciele ako F-22 a F-35, počas letu stíhačiek dochádza k zmenám ako je manévrovanie, let bokom k zdroju elektromagnetickej emisie alebo klesanie do určitej výšky, čo všetko môže ovplyvniť kvalitu prijatých odrazov. To môže mať za následok nestabilné ozveny získané anti-stealth radarmi, čo v mnohých situáciách vedie k strate cieľov alebo neschopnosti ich nepretržite sledovať.

 

Dokument publikovaný v časopise „Žurnál Pekingskej Univerzity Aeronautiky a Astronautiky” však naznačuje, že vedci našli spôsob, ako zostaviť viacero radarov a skenovať bojisko z rôznych uhlov. Prostredníctvom komplexného systému spracovania signálu sa signály odrazu „prekrývajú” a dynamicky zobrazujú na celom sledovanom bojisku. Pretože je bojisko pozorované z viacerých uhlov, ciele ako F-22 alebo F-35 sa pri väčšine manévrov nestratia a možno ich nepretržite sledovať po dlhú dobu.
V žurnále sa uvádza, že nejde o novú technológiu. Predtým sa odborníci pokúšali integrovať viacero radarov do zostavy na pozorovanie bojiska. Kvôli problémom so spracovaním signálov však bolo ťažké ich dokonale prekryť, čo viedlo k nepríjemným scenárom viacerých dávok cieľových varovaní, t. j. súčinu počtu cieľov a počtu radarov. Najnovšia technológia spracovania signálov výskumného tímu a technológia koordinácie rádiolokátorov pokrývajúcich bojisko však tento problém vyriešili.
Tím vyvinul prevratnú metódu inteligentného plánovania zdrojov emisie, ktorá umožňuje centralizovanej zosieťovanej zostave rádiolokátorov upravovať parametre lúča a výkon každého radaru podľa charakteristík lietadla stealth a jeho polohových zmien v reálnom čase. To zaisťuje dokonalú koordináciu medzi spracovaním signálu a výkonom radaru.

 

Táto technológia si nevyžaduje nasmerovanie všetkých zdrojov na detekciu stealth cieľov, ako je F-22. Namiesto toho potrebuje iba prideliť zlomok času a energie oblastiam, kde sa F-22 môže objaviť. Okrem toho táto funkcia neovplyvňuje detekciu radaru v iných smeroch. Zjednodušene povedané, v prípade viacerých radarov spolupracujúcich môžu zúčastnené radary pracovať iba na „čiastočný úväzok”. Dokument uvádza, že na dosiahnutie komplexného a stabilného sledovania formácie stíhačiek F-22 sú potrebné iba tri radary. Samozrejme, zvýšenie počtu zúčastnených radarov môže zlepšiť rozlíšenie, presnosť polohovania a stabilnejšie sledovanie.

 

Navyše táto technológia nekladie vysoké nároky na radar a môže sa zakladať na využití nielen pozemných radarov alebo radarov na ostrovoch, alebo dokonca radarov na lodiach a vzdušných lietadlách včasného varovania. Táto technológia integruje radar v určitej oblasti do väčšieho varovného systému.

 

b) Detekcia v infračervenom spektre
Už pred dvoma rokmi sa objavili informácie o vývoji nového typu infračervenej detekčnej technológie tímom čínskych vedcov. Dokáže detekovať infračervené signály vysokorýchlostných lietadiel mimo dosahu radarov s fázovanou mriežkou. Podľa správy inžinieri z čínskeho obranného priemyslu publikovali článok v časopise „Infračervené a Laserové Inžinierstvo”, v ktorom sa uvádza, že infračervené systémy v stredných vlnách teraz dokážu odhaliť a sledovať civilné lietadlá v rozsahu 285 kilometrov.
Obrysy cieľa, rotory, chvosty aj počet motorov možno jasne identifikovať v infračervenom spektre.

Pre väčšinu systémov detekcie v infračervenom spektre je ťažké prekročiť dosah 20 kilometrov, pretože stredné infračervené vlny sú ľahko absorbované atmosférou. Výskumný tím však zistil, že v strednom infračervenom pásme existuje niekoľko silných infračervených signálov, ktoré sa môžu šíriť vzduchom na veľké vzdialenosti. Dosiahnutie tohto druhu detekcie je však ťažké, pretože počet fotónov, ktoré preniknú atmosférou a dostanú sa k detektoru, je veľmi malý, takže monitorovanie je veľmi náročné.
V správe sa však uvádza, že výskumný tím už použil pokročilý optický senzor, ktorý dokáže efektívne odhaliť veľmi malý počet fotónov. Predtým bola táto technológia aplikovaná na čínsky satelit Mozi na detekciu jednotlivých fotónov, ale teraz táto technológia prešla z civilného na vojenské použitie a stala sa špičkovou technológiou v oblasti infračervenej detekcie.

 

Ak obraz nie je dostatočne jasný, môže sa vystreliť laserový lúč, aby sa zvýšil počet fotónov odrazených od cieľa, čím sa obraz stane čistejším. Z ilustrácií v novinách možno detailne pozorovať komerčné lietadlo letiace vo vzdialenosti 285 kilometrov. Uzamknutie stíhačky nevyžaduje také vysoké rozlíšenie. Súradnice v trojrozmernom priestore plus funkcie cieľového signálu sú dostatočné.
Výskumný tím uviedol, že táto systémová štruktúra je relatívne malá a môže byť inštalovaná na vozidlách, bojových lietadlách alebo satelitoch.

 

Čínska stíhačka piatej generácie J-20:

 

Čínska stíhačka J-20 už bola dávnejšie schopná prijímať infračervené signály z amerických stealth bombardérov B-2 a stíhačiek F-22 na vzdialenosť 150 a 110 kilometrov. Ak sa nová technológia infračerveného pozorovania kombinuje s technológiou radarového poľa, oblasť západného Pacifiku bude pre Čínu dostatočne priehľadná. Situáciu pravdepodobne nezmení ani prípadné nasadenie perspektívnych amerických strategických bombardérov Northrop Grumman B-21 Raider. Dňa 16. apríla počas vypočutia senátneho výboru pre ozbrojené sily náčelník štábu vzdušných síl USA David W. Allvin uviedol, že letectvo USA nenakúpi viac ako 100 bombardérov B-21. Ich reálna potreba však bola odhadovaná až na 250 kusov.

 

Novú generáciu strategických bombardérov vyvíja Rusko v podobe projektu PAK DA, USA v podobe B-21 Raider (v počiatočnej malosériovej výrobe) a Čína v podobe Xi’an H-20

 

 

3. USA sa spoliehajú na radar AN/SPY-6, okrem detekcie môže byť schopný elektronického útoku

Súbežne s informáciami o čínskych technológiách detekcie sa v júni 2024 objavili správy o pokračujúcich nákupoch rádiolokátorov RTX Corporation (v minulosti Raytheon Technologies Corporation, NYSE:RTX) typu AN/SPY-6(V) v hodnote 677 miliónov USD (z rámcového kontraktu 3/2022 vo výške 3 miliardy USD). Na základe tejto zmluvy dostane americké námorníctvo sedem ďalších radarov, čím sa celkový počet radarov podľa zmluvy na obstarávanie zvýši na 38.

 

Americké námorníctvo integruje SPY-6 do svojej flotily hladinových lodí počnúc torpédoborcom triedy Arleigh Burke (Flight III) USS Jack H. Lucas (DDG 125), ktorý bol uvedený do prevádzky v októbri 2023. Druhou loďou bola výsadková loď kategórie LPD USS Richard M. McCool Jr. (LPD 29), ktorá je 13. a poslednou loďou triedy San Antonio (Flight I vo výstavbe prvé jednotky Flight II) a prvou loďou, ktorá použije verziu radaru SPY-6(V)2. (Landing Platform Dock – americké označenie kategórie výsadkových lodí Amphibious Transport Dock – ide o väčšiu kategóriu výsadkových plavidiel, ktorá musí zahrňovať vzletovú a pristávaciu palubu pre vrtuľníky alebo lietadlá VTOL s kolmým štartom a pristátím a hangár pre ne, zároveň musí prepravovať vojakov námornej pechoty a ich bojovú techniku, ktorú je schopná vysadzovať na breh ovládaný nepriateľom pomocou výsadkových člnov a vznášadiel umiestnených v doku lode, popis čínskych výsadkových lodí nebol v predchádzajúcich článkoch urobený z dvoch dôvodov. Je to jednak zložitosť systemizácie moderných výsadkových plavidiel a tiež náročnosť sledovania stavby novej čínskej obojživelnej útočnej výsadkovej lode Type 076, ktorá by mala mať výtlak až okolo 48 000 ton, viac než LHA trieda America alebo francúzska lietadlová loď Charles de Gaulle a nejasnú konfiguráciu letovej paluby, vrátane výťahov a elektromagnetických katapultov pre lietadlá s pevným krídlom – čiže LHD + CATOBAR). USS Richard M. McCool Jr. bol dodaný americkému námorníctvu 11. apríla 2024 po úspešnom dokončení skúšok v Mexickom zálive. Radar SPY-6(V)2 poskytuje nielen obranu proti raketovým hrozbám, ale poskytne aj schopnosť riadenia letovej prevádzky (leteckého parku nosného plavidla).

 

Rada radarov SPY-6 je podľa RTX Corporation najtestovanejšia a najpokročilejšia radarová technológia, ktorá sa dnes vyrába. Predpokladá sa, že bude nasadená na 65 lodiach amerického námorníctva v priebehu nasledujúcich 10 rokov na obranu proti vzdušným, povrchovým a balistickým hrozbám.

 

Systém SPY-6 sa skladá z dvoch primárnych radarov a riadiacej jednotky radarovej súpravy (RSC) na koordináciu senzorov. Radar v pásme S má poskytovať objemové vyhľadávanie, sledovanie, rozlišovanie v rámci protiraketovej obrany a komunikáciu s raketami, zatiaľ čo radar v pásme X má zabezpečovať vyhľadávanie v horizonte, presné sledovanie, komunikáciu s raketou a terminálnu ilumináciu cieľov. Senzory v pásme S a X budú tiež zdieľať funkcie vrátane radarovej navigácie, detekcie periskopu a navádzania a komunikácie rakiet. SPY-6 je určený ako škálovateľný systém, pričom každé pole senzorov je zostavené z radarových modulov (RMA), samostatných radarových modulov.

 

Propagačné video výrobcu popisujúce verzie radaru AN/SPY-6 a možnosti ich uplatnenia na jednotlivých triedach amerických vojnových lodí, vrátane modernizácie starších lodí ako napríklad lietadlových lodí triedy Nimitz alebo časti torpédoborcov Arleigh Burke Flight II:

 

Paluba Arleigh Burke môže pojať iba 4,3 metrovú (14 stôp) verziu, ale US NAVY tvrdí, že potrebujú radar 6,1 metrový (20 stôp) alebo viac, aby sa vyhli budúcim hrozbám balistických rakiet. To by si vyžadovalo nový dizajn lode. Lodenice Ingalls preto navrhli prestavbu vyššie spomínanej výsadkovej lode triedy San Antonio na krížnik protiraketovej obrany s 6,1 m (20 stôp) SPY-6.

 

Adaptáciou výsadkovej lode LPD triedy San Antonio by núdzovo mohol vzniknúť americký krížnik protiraketovej obrany:

 

Aby sa znížili náklady, prvých 12 súprav SPY-6 bude mať komponent v pásme X založený na existujúcom rotačnom radare SPQ-9B (používal sa spravidla na riadenie delostreleckej paľby z kanónov kalibru 127 mm), ktorý bude nahradený novým radarom v pásme X v súprave 13, ktorý bude schopnejší proti budúcim hrozbám.

 

Vysielacie a prijímacie moduly budú potom využívať novú polovodičovú technológiu nitridu gália (GaN), umožňujúcu vyšší výkon ako predchádzajúce radarové moduly na báze arzenidu gália. Nový radar bude vyžadovať dvojnásobnú dodávku elektrickej energie ako predchádzajúca generácia, pričom však generuje viac ako 35-krát viac energie radaru.

 

Hoci to nebola počiatočná požiadavka, SPY-6 môže byť schopný vykonávať elektronické útoky pomocou antény AESA. (nasmerované lúče vysokovýkonných rádiových vĺn sa použijú na elektronické oslepenie lietadiel, lodí a rakiet, to by mohla umožniť použitá technológia nitridu gália, rušička novej generácie na lietadle EA-18G Growler spomenutom v predchádzajúcom článku ju použije pri náhrade AN/ALQ-99, ak abstrahujeme od schopností palubného rádiolokátoru Growleru typu AN/APG-79).
Radar je aj 30-krát citlivejší a dokáže súčasne monitorovať viac ako 30-násobok cieľov oproti v súčasnosti používanému radaru AN/SPY-1D(V) (zdokonalený radar schopný operovať v pobrežných oblastiach, kde mali pôvodné verzie „blue navy” radaru SPY-1 problémy, radary SPY-1 boli inštalované aj na americké krížniky s bojových systémom AEGIS triedy Ticonderoga) čo mu umožňuje čeliť veľkým a zložitým saturovaným útokom.

 

 

Záver záveru. Z pohľadu toho nešťastného Slovenska by bolo zrejme bývalo lepšie, keby sa vo finále jeho tendra na doteraz nedodané stíhačky( na miesto darovaných Ukrajine Migov-29) namiesto jednomotorových Gripen a F-16V stretli Boeing F/A-18E/F Super Hornet a Dassault Rafale. Sú to veľké dvojmotorové stíhačky s budúcim potenciálom (aj keď väčšími nákladmi na letovú hodinu), nebolo by treba uvažovať, či nebude potrebných 18 kusov namiesto 14 zatiaľ nedodaných a nebolo by sa treba až tak obávať, že tam zmoknú bez hangáru, nakoľko ide o námorné palubné stíhačky (Rafale M je palubnou verziou pre lietadlovú loď Charles de Gaulle s hákom pre CATOBAR). Ukrajincov pri čítaní podobných článkov ako je tento môže nakoniec napadnúť, že ten ich happening už o roku 2014 podporujú rôzne US Národné gardy a v lepšom prípade pozemná armáda US ARMY.

MK

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

The post Čínsky satelit sledoval let stíhačky Raptor, zostavy anti-stealth radarov ju zväčšia 60 000 krát. USA pokračujú v nákupe nových námorných radarov appeared first on Armádny magazín.

Zdroj: AM