Čínsky konkurent Projektu Stargate buduje nové dátové centrá a zaberá poľnohospodársku pôdu.
Čína premieňa poľnohospodársku pôdu na dátové centrá, aby konkurovala americkej dominancii v oblasti umelej inteligencie. Projekt Wuhu za 37 miliárd dolárov zdôrazňuje naliehavosť Pekingu v oblasti umelej inteligencie. Exportné obmedzenia nútia Čínu výrazne sa spoliehať na menej výkonné domáce čipy.
Ambície Číny v oblasti umelej inteligencie získali novú viditeľnosť prostredníctvom plánu vyvinúť domácu alternatívu k masívnemu projektu Stargate, ktorý v Spojených štátoch realizujú spoločnosti OpenAI a Oracle.
Zatiaľ čo sa očakáva, že americká iniciatíva podporí až dva milióny čipov umelej inteligencie, Peking presadzuje vlastnú verziu, ktorá je zakotvená projektom vo Wuhu za 37 miliárd dolárov.
Hoci je čínsky projekt omnoho menší ako 500 miliárd dolárov spojených so Stargate, je navrhnutý tak, aby konsolidoval existujúcu výpočtovú kapacitu do centralizovanejšej siete.
Projekt Wuhu a jeho rozsah:
Miesto vybrané pre tento projekt sa nachádza vo Wuhu vo východnej Číne a pokrýva bývalé ryžové polia pozdĺž 760-akrového ostrova v povodí rieky Jang-c‘-ťiang.
Táto pôda, ktorá bola kedysi venovaná výrobe potravín, sa premieňa na „dátový ostrov“ pre štyroch najväčších technologických operátorov v krajine: Huawei, China Mobile, China Telecom a China Unicom.
Umiestnením nového „mega-klastra“ dátových centier v blízkosti veľkých miest, ako sú Šanghaj, Hangzhou a Nanjing, plánovači dúfajú, že prinesú rýchlejšie inferenčné služby do husto osídlených mestských oblastí.
Od roku 2022 Čína podporovala výstavbu serverových fariem vo vnútrozemských provinciách s lacnými zdrojmi energie.
Tieto lokality však často zostávali nečinné, pretože miestne vlády prerozdeľovali kapacitu do oblastí, kde bol dopyt vyšší.
Nový plán sa to pokúša napraviť prepojením mestských aj vzdialených dátových centier prostredníctvom technológie UB-Mesh od spoločnosti Huawei.
Táto technológia môže poskytnúť redundanciu a zároveň umožniť predaj nevyužitej výpočtovej sily.
Dotácie projektu Wuhu, ktoré údajne pokrývajú až 30 % nákladov na obstarávanie čipov umelej inteligencie, ďalej odrážajú naliehavosť Pekingu, aby nové klastre uviedol do prevádzky.
Čína v súčasnosti drží približne 15 % globálnej výpočtovej sily umelej inteligencie, čo je oveľa menej ako odhadovaných 75 % v Spojených štátoch.
Exportné obmedzenia zablokovali prístup k pokročilým GPU od spoločnosti Nvidia, v dôsledku čoho domáci dodávatelia nedokážu plne konkurovať zahraničnej výkonnosti.
Táto medzera vytvorila stimuly pre pašovanie hardvéru, hoci sa zdá, že úradníci majú v úmysle vyvinúť sebestačné balíky umelej inteligencie, aby znížili závislosť od zámorských zdrojov.
Dlhodobým cieľom je, aby takáto infraštruktúra umožnila spoločnostiam aj jednotlivcom nasadzovať sofistikovanejšie nástroje umelej inteligencie.
Či domáce čipy dokážu podporiť túto ambíciu, zostáva neisté v porovnaní so západnými možnosťami poháňajúcimi hlavné dátové centrá v zahraničí.
Premena poľnohospodárskej pôdy na serverový priestor vyvoláva otázky o udržateľnosti, alokácii zdrojov a energetickej náročnosti.
Zástancovia považujú projekty za zásadné pre zmenšovanie technologickej priepasti, zatiaľ čo skeptici poukazujú na náklady spojené s odklonením poľnohospodárskej pôdy a neistotu spoliehania sa na menej výkonné domáce čipy.