Langošérije: Keď sa obyčajný langoš stáva zážitkom
Keď sa zahryznete do chrumkavej, voňavej placky – napríklad so slaninou, syrmi a kyslou smotanou – rýchlo pochopíte, že Langošérije nie je len o jedle. Je o zážitku a starostlivo premyslenom koncepte, ktorý má ambíciu zmeniť vnímanie jedného z najikonickejších jedál našich ulíc. A to napríklad pomocou vyladenej cesnakovej pasty či sladkých variant tohto obľúbeného smaženého pokrmu.
Nápad na Langošérije nosil jej zakladateľ Jan Kincel v hlave dlhých desať rokov. Všetko začalo, ako to tak býva, úplne nenápadne. „Pozeral som sa na americký dokument o bizarných jedlách,“ spomína Kincel. „V Maroku natáčali pri mori o reštaurácii, kde sa predával smažený chlieb, na ktorý si ľudia pridávali vlastné suroviny – hlavne morské plody. A mne to pripomenulo langoš,“ vypráva. Tým sa spustila lavína nápadov – čo všetko by sa na langoš dalo dať a ako by mohol chutiť, keby sa viac premýšľalo nad surovinami a textúrou.
Ale nápady museli dozrieť. „Bol som vtedy v iných projektoch, prišiel covid, potom zase reštart podnikania po ňom. Ale vedel som, že keď raz bude čas, pustím sa do toho,“ hovorí Kincl. Ako skúsený gastronóm, ktorý si prešiel všetkými pozíciami – od kuchyne cez bar až po vedenie vyhlásených pražských podnikov – presne vedel, že kľúčová je kvalita, chuť a následne aj jednotný dizajn pobočiek. Čas potom konečne dozrel vo februári 2025 – a tak sa pustil do príprav.
Hloubětín ako základňa budúcej siete
Prvá pobočka, ktorej dvere sa otvorili tohto roku v septembri, vznikla možno prekvapivo a zároveň úplne zámerne v Hloubětíne. „Toto miesto nám totiž umožnilo vybudovať nielen reštauráciu, ale aj centrálnu kuchyňu,“ vysvetľuje Kincl. A práve tá má byť kľúčová pre budúcu expanziu – do konca roka chce otvoriť ďalšiu pobočku v Prahe, v budúcom roku potom rovno tri nové. Tým však jeho ambície nekončia: počíta napríklad aj so vstupom mimo hlavné mesto.
Vďaka centrálnej kuchyni bude možné zabezpečiť, aby langoše chutili rovnako na Letnej aj Vinohradoch a neskôr aj mimo Prahy. „Rovnaké cesto, rovnaké komponenty, rovnaký výsledok. Len lokácie a veľkosti pobočiek sa budú líšiť,“ dodáva.
Langoš ako z kúpaliska? Nie. Slanina a syry? Áno.
Klasický langoš s kečupom a horou strúhaného syra v tomto podniku ale nečakajte. Langošérije ide vlastnou cestou – cesnaková voda? Nie. Iba jemná pasta z konfitovaného cesnaku. Kečup? Taktiež nie. Maximálne ak si ním zákazníci langoš sami pokvapkajú potom, čo si ho donesú domov.
„Samozrejme sa nás pýtajú na to, či máme klasiku, ktorú poznajú z kúpaliska alebo púte. Tak sme urobili langoš s cesnakovou pastou a pažítkou. A kto chce, môže si pridať syr. Ale kečupový základ fakt nerobíme,“ vysvetľuje Kincl. „Chceli sme produkt, za ktorým si stojíme, a ktorý sami chceme jesť,“ dopĺňa. Aj preto si k projektu prizval amerického kuchára Scotta Kellyho, s ktorým spolupracuje dlhodobo. Spoločne ladili cesto, vymýšľali netradičné kombinácie a hlavne: nebáli sa experimentovať.
A čo v tomto podniku naopak zaručene nájdete? Napríklad variant so slaninou a tromi druhmi syrov (kozí, mozzarella, gouda) s kyslou smotanou – ich najväčší bestseller. Kinclovým osobným favoritom je ale Bolognese – teda langoš s ragú.
Sladká bodka s Dubajom, jednotný dizajn a ceny
Langošérije každopádne nezostáva len pri slanom. Ponúka aj dve sladké varianty: s lesným ovocím, vanilkovou kyslou smotanou a mandľovým crumblom – langoš chuťovo podobný vdolku – alebo „Dubaj“ s pistáciovým krémom, nutellou a chrumkavým kadaifom. „Na mňa osobne je to veľmi sladké, ale ľudí to možno prekvapivo nadchlo. A s dubajskou verziou sme jednoducho nasledovali trend,“ smeje sa Kincl.
Okrem sladkých variant môže zákazníkov prekvapiť aj hravý interiér pobočky. Dizajn všetkých pobočiek bude jednotný – v kombinácii červenej, zelenej a béžovej, podľa troch architektonických návrhov prispôsobených rôznym veľkostiam priestorov. Aj tento dôraz na konzistentný vizuál je súčasťou plánu – ľudia majú hneď poznať, že idú práve do Langošérije. A čo sa týka cien? „Máme pomerne širokú cenovú škálu. Langoš za 115 aj za 160 korún. Zatiaľ sa nikto nesťažuje,“ hovorí Kincl.
Langoš na doma
Ešte tento rok chce Langošérije spustiť rozvozy a v pláne sú aj polotovary: zavakuované langoše usmažené na 70 %, ktoré si zákazník doma len ohreje na suchej panvici. „Večera do desiatich minút,“ sľubuje majiteľ.
A čo ďalej? „Najviac sa teším, keď ľudia pochopia, že langoš môže byť skvelým plnohodnotným jedlom. Že to nie je len mastná placka z kúpaliska, ale že keď sa urobí dobre, je to jedlo konkurencieschopné pizze, burgerom alebo kebabu,“ hovorí zakladateľ s nadšením. A ako by Langošériji popísal jednou vetou? „Najskôr by som povedal: chrumkavé, voňavé, božské. Presne ako náš slogan,“ uzatvára.
Na prvý pohľad obyčajné jedlo sa tak môže premeniť na neobyčajný zážitok. A keď sa spojí vášeň, skúsenosti a vízie, môže vzniknúť koncept, ktorý má potenciál dobyť nielen Prahu, ale napríklad aj celú republiku.
