Bežné vírusové infekcie ako chrípka alebo COVID-19 môžu byť tichým spúšťačom rakoviny. Podľa nového výskumu totiž prebúdzajú „spiace“ rakovinové bunky, ktoré v tele prežívajú aj po mnohých rokoch od úspešnej liečby.
Neaktívne a bežnými diagnostickými metódami neviditeľné mikroskopické zhluky spiacich buniek môže mať vyliečený pacient v tele, bez toho, aby sa akokoľvek prejavili – pokiaľ nepríde „spúšťač“, ktorý ich prebudí.
Nová štúdia ukazuje, že takým aktivátorom môžu byť bežné vírusové infekcie ako chrípka alebo COVID-19. Nielen že bunky naštartujú, ale učinia tak až prekvapivo rýchlo. Na základe experimentov, ktoré prebehli na geneticky upravených myšiach, sa ukázalo, že sa už počas niekoľkých dní začali bunky aktivovať a vytvárať nové metastázy.
Prekvapivo však za tým nestál vírus samotný, ale zápalová reakcia organizmu. „Infekcia viedla k viac ako stonásobnému nárastu predtým spiacich rakovinových buniek v pľúcach,“ zhrnul výsledky biológ James DeGregori z Lekárskej fakulty University v Colorade a jeden z autorov štúdie.
Kľúčovú úlohu zohrala molekula interleukín-6, ktorá je akýmsi poplašným signálom pre imunitu. A bohužiaľ zrejme aj budíčkom pre spiace rakovinové bunky. Pre lepšie pochopenie potom DeGregori prirovnáva rakovinové bunky v remisii k uhlíkom v ohnisku. „Pokiaľ do nich nikto nefúkne, nič sa nedeje. Ale akonáhle zafúka silný vietor, oheň sa môže rýchlo znovu rozhorieť.“ A to aj dlhé roky po liečbe.
Situácia je o to horšia, že sa rakovinové bunky dokážu pred útokom imunitného systému „schovať“. Tzv. pomocné lymfocyty, ktoré organizujú obranu organizmu, začnú paradoxne okolo nádorových buniek tvoriť akési ochranné štíty. Všetko tak ešte skomplikujú.
Štúdia analyzovala dáta od tisícov nakazených vírusom SARS-CoV-2. Ukázalo sa, že pacienti s onkologickou anamnézou mali pri covidovej infekcii takmer dvakrát vyššie riziko úmrtia v súvislosti s rakovinou než tí, ktorí infekciu neprekonali. To môže vysvetľovať, prečo sa úmrtnosť na rakovinu na začiatku covidovej pandémie zvýšila.
„Výsledky sú naozaj dramatické,“ podotýka DeGregori. Objav však môže otvoriť dvere novým terapeutickým prístupom. Napríklad lieky, ktoré cielene blokujú interleukín-6 a používajú sa pri liečbe závažných prípadov COVID-19, by mohli nájsť využitie aj v onkológii.
