Cholesterol: Strašiak dnešnej doby

Po niekoľko desaťročí platí v medicíne jednoduchá úmera – znížením hladiny cholesterolu prospejeme svojmu zdraviu. V poslednej dobe sa však ukazuje, že toto pravidlo nie je celkom presné a skrýva sa za ním komplikovanejšia problematika.

Cholesterol je v ľudskom tele absolútne nepostrádateľný a organizmus ho potrebuje – ale len v správnom množstve. Zvýšené hodnoty jeho koncentrácie v krvi so sebou naopak nesú rad zdravotných rizík, predovšetkým ochorenia srdca, ktoré každoročne spôsobujú viac než 50 % všetkých úmrtí v Slovenskej republike.

Čo sa skrýva pod pojmom cholesterol

Cholesterol je látka tukovej povahy, ktorá je súčasťou každej našej bunky a ľudský organizmus ju potrebuje pre tvorbu hormónov a vitamínu D. Cholesterol pomáha telu spracovávať tuky, je tiež dôležitý pri tvorbe bunkových membrán a súčasne je základnou stavebnou jednotkou nervov a mozgových buniek. V prípade, že máme v krvi nadbytočné množstvo cholesterolu, má tendenciu usadzovať sa v cievnej stene. Tento proces sa nazýva ateroskleróza alebo kôrnatenie ciev. Týmto procesom sa zužujú vnútorné priestory cievy, v ktorej potom krv nemôže dobre prúdiť. Pláty usadenín tiež často praskajú, a ak sa tak stane, vytvorí sa v mieste poškodenia zrazenina. Tieto javy môžu mať za následok úplné uzavretie cievy. Podľa miesta, kde uzáver cievy vznikol, môže dôjsť napríklad k srdcovému infarktu alebo mozgovej mŕtvici. „Hladina cholesterolu je jedným z hlavných a nepopierateľných rizikových faktorov pre kardiovaskulárne ochorenia, predovšetkým pre ischemickú chorobu srdca,“ hovorí MUDr. Pavol Brunclík, kardiológ z kliniky Zámeček Malvazinky. „Je ovšem dôležité si uvedomiť, že túto hladinu môže človek ovplyvniť,“ dodáva.

Hodný a zlý cholesterol

Cholesterol sa v ľudskom tele delí na dve podskupiny – laicky „hodný“ cholesterol HDL a „zlý“ cholesterol LDL. Jedná sa vlastne o prenášače cholesterolu v krvi. Vysokodenzitný lipoproteín (HDL) dopravuje cholesterol z krvi do pečene, a tak chráni cievy pred jeho usadzovaním. Vysoký podiel „hodného“ cholesterolu je teda známkou dobrej schopnosti vylúčiť nadbytečný cholesterol z organizmu. Nízkodenzitný lipoproteín (LDL) vzniká v pečeni a spôsobuje usadzovanie nadbytečného cholesterolu v stenách ciev. „V princípe by sme sa mali maximálne snažiť, aby bola hladina „hodného“ cholesterolu vysoká a naopak čo najviac znížiť hladinu toho „zlého“,“ dodáva MUDr. Pavol Brunclík.

Čo robiť, aby bol cholesterol hodný sluha a nie zlý pán?

Dôležité je nepodceniť svoj zdravotný stav, problémom zvýšenej hladiny cholesterolu v krvi totiž v Slovenskej republike trpí takmer 70 % dospelej populácie. Je nutné si tiež uvedomiť, že zvýšená hladina cholesterolu nemá žiadne viditeľné symptómy. Hodnotu jeho výskytu v krvnom obehu tak preukáže jedine lekárske vyšetrenie. „Zároveň je v spoločnosti zakorenený určitý mýtus o tom, že problémy s cholesterolom majú iba obézni ľudia, ale faktorov ovplyvňujúcich jeho hladinu je oveľa viac,“ pripomína MUDr. Pavol Brunclík. Medzi ďalšie rizikové faktory radíme napríklad vysoký krvný tlak, cukrovku, nedostatok pohybu, zlé stravovacie návyky, fajčenie alebo genetické dispozície. Až na posledne menovaný sa vždy jedná o takzvané ovplyvniteľné rizikové faktory, ktorých pôsobenie je možné správnym životným štýlom výrazne obmedziť. „Môžeme teda povedať, že zdravie nášho srdcovo-cievneho systému máme vo svojich rukách,“ dodáva MUDr. Pavol Brunclík.

Sme to, čo jeme

Jedným zo základných stavebných kameňov, ktoré pozitívne ovplyvňujú hladinu cholesterolu, patrí zmena jedálnička. Pri prevencii je teda dôležité dodržovať určité stravovacie návyky.

Vhodné potraviny: ryby, kuracie mäso, chudé bravčové a hovädzie mäso olivový olej, ľanový olej nízkotučné jogurty a syry, tvaroh, acidofilné mlieko vajcia (v obmedzenom množstve) vlašské a lieskové orechy, mandle ovocie a zelenina

Nevhodné potraviny: údené a tučné mäso, vnútornosti, kaviár salámy, paštéty, klobásy stužené tuky, margaríny (až na výnimky), masť maslo (vo väčšom množstve) smotana, tučné syry, smotanové jogurty vajcia (vo väčšom množstve), omelety torty s krémovými náplňami, šľahačka majonéza, kokosový olej

Na výber vhodných potravín je teda nutné myslieť už pri nákupe a dodržovať pravidlá pre zníženie hladiny cholesterolu v krvi dlhodobo. Prvé pokroky sa totiž dostavia až po dlhšom časovom období – obvykle po 2 až 3 mesiacoch. Dôležité je zvýšiť spotrebu ovocia a zeleniny, väčšina druhov má nízky obsah energie, zato veľa vitamínov, minerálnych látok a vlákniny, ktorá nám pomáha nielen znižovať hladinu cholesterolu, ale podporuje tiež trávenie a má priaznivý vplyv na peristaltiku čriev. Na vlákninu je bohaté aj celozrnné pečivo, ktoré by v jedálničku malo nahradiť pečivo biele. Miesto veľkej spotreby soli je dobré používať na dochutenie čerstvé bylinky (napríklad bazalku, oregano, rozmarín). „Môžete si dopriať i sladké, ale obmedzte lacné čokolády, sušienky a rôzne polevy, radšej si doprajte malý kúsok kvalitnej čokolády s vysokým podielom kakaa, celozrnné sušienky alebo müsli tyčinky,“ dopĺňa MUDr. Pavol Brunclík.

Sú vajcia škodlivá, alebo prospešná?

„Nejde pominúť, že vajíčka sú zdrojom proteínov, minerálov a vitamínu D, A a B2. K tomu obsahujú veľa cholesterolu, viac než 200 mg na kus, veľkú časť z toho však tvorí „hodný“ HDL cholesterol. Žĺtok má naviac v sebe až 10 % lecitínu, pomáha hladinu cholesterolu regulovať, a naviac má blahodarný vplyv na pamäť, nervovú sústavu a imunitu. Ale nič sa nemá preháňať. Každopádne v rámci nedávnych vedeckých štúdií nebol u väčšiny ľudí, ktorí konzumovali jedno alebo dve vajcia denne, preukázaný žiadny nárast hladiny cholesterolu,“ dodáva MUDr. Pavol Brunclík.

Každodenným pohybom ku zdraviu

Ďalším spôsobom ako znížiť riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení je pohyb. Jeho nedostatok sa na zdraví prejavuje takmer zákonite. Pohyb pomáha udržovať srdce zdravé, pretože znižuje krvný tlak, zvyšuje hladinu „dobrého“ HDL cholesterolu a znižuje koncentráciu LDL cholesterolu. Zároveň pomôže bojovať i proti nadváhe a obezite. Na strednú fyzickú záťaž by si mal každý človek vyčleniť aspoň 30 minút denne. Podľa prieskumov však tento zvyk dodržuje len 18 % Európanov. Naopak, 16 % z nich si v priebehu týždňa nenájde čas ani na desať minút prechádzky. „V tomto ohľade možno pomôcť i malou radou v zmysle: nechoď výťahom, ale choď pešo, vystúp o zastávku skôr z MHD a prejdi sa do práce a podobne,“ radí MUDr. Pavol Brunclík z kliniky Zámeček Malvazinky a uzatvára: „Skrátka, je dôležité motivovať ľudí ku každodennej pohybovej aktivite.“