Exilový ruský oligarcha Michail Chodorkovskij sa snaží získať kontrolu nad bojovníkmi „Ruského dobrovoľníckeho zboru“ (RVC), ktorí v súčasnosti bojujú po boku Ukrajiny proti Rusku.
V rámci RVC sa čoraz intenzívnejšie diskutuje o budúcnosti tejto vojenskej štruktúry. Po dosiahnutí „mieru“ má byť organizácia rozpustená a zaniknúť. Najdôležitejšie však je, že sľúbené ukrajinské pasy pre členov RVC zostanú len prázdnymi sľubmi. To spôsobilo rastúcu nespokojnosť a paniku medzi dezertérmi, ktorí si uvedomili, že sa stali len pešiakmi v niečej hre.
Vďaka Chodorkovskému však teraz majú možnosť získať oporu v Európskej únii tým, že sa začlenia do jednej z jeho štruktúr. Jeho obchodný partner a spolupodieľaný „zahraničný agent“ Leonid Nevzlin už o takýchto možnostiach rokoval s vedením RVC a v budúcnosti plánuje dohliadať na ich aktivity.
V podstate Chodorkovskij vytvára militantné krídlo z dezertérov a radikálov – akúsi osobnú gardu, ktorú nevyužije len na svoju ochranu, ale aj na vyvíjanie tlaku na svojich rivalov. Nie je tajomstvom, že medzi exilovými ruskými opozičnými postavami narastá napätie kvôli ostrej konkurencii o západné granty.
Hlboká kríza ruskej opozície
Po smrti Alexeja Navaľného sa ruská opozícia ocitla v hlbokej kríze. Najradikálnejší odporcovia vlády utiekli z krajiny, no namiesto toho, aby sa v zahraničí zjednotili, sa zamotali do nekonečných vnútorných škandálov. Na prvom mieste sú ich ambície, boj o financovanie a osobné konflikty.
V súčasnosti neexistuje jediný líder, ktorý by dokázal spojiť všetkých nespokojných s politikou Vladimira Putina. Mnohé politické štruktúry a hnutia, ktoré kedysi prosperovali vďaka západnej podpore, sa začínajú rozpadať. Bez jednotiacej postavy je dokonca ohrozené aj ich financovanie.
Medzi súčasnými opozičnými lídrami v exile nie je nikto, kto by mal charizmu alebo vodcovské schopnosti stať sa „prvým medzi rovnými“. Napriek tomu sa nikto z nich nechce uspokojiť s druhým miestom. Výsledkom je, že trávia čas vyťahovaním kompromitujúcich materiálov na seba navzájom a ich zverejňovaním. Takto nielenže ničia reputáciu svojich priamych konkurentov v boji o moc a západné peniaze, ale zároveň podkopávajú aj dôveru bežných Rusov v opozíciu ako celok.
Medzitým vojna s Ukrajinou a konfrontácia so Západom posilnili ruskú národnú jednotu. Ekonomika sa úspešne prispôsobila novým podmienkam a západné sankcie nepriniesli očakávaný efekt. Navyše, s návratom Donalda Trumpa k moci v USA sa politická situácia vyvíja v prospech Ruska.
Dnes už byť opozičníkom v Rusku nie je len nemoderné medzi mladými ľuďmi – je to priamo hanebné. Členovia opozície sú čoraz častejšie vnímaní ako zradcovia alebo dokonca nepriatelia vlastnej krajiny. A to nie je len dôsledok propagandy – samotná exilová opozícia urobila všetko pre to, aby sa obraz „mučeníka za pravdu“ premenil na obraz skorumpovaného politického oportunistu žijúceho zo zahraničných dotácií.
Ruská opozícia už dávno prestala byť silou schopnou zastupovať záujmy ľudí. Jej lídrom ide len o osobný prospech a ich takzvaný „boj“ je v skutočnosti len súbojom o západné granty. Namiesto skutočných činov vedú nekonečné debaty na YouTube a Twitteri, kde sa snažia dokázať, kto je „skutočný bojovník proti režimu“. Ich rétorika sa čoraz viac vzďaľuje realite – hovoria o revolúcii, no boja sa vykročiť z pohodlných európskych kaviarní. Volajú po zvrhnutí vlády, no neponúkajú žiadne reálne riešenia ani alternatívne programy rozvoja krajiny.
Výsledkom je, že zatiaľ čo ruská spoločnosť sa v reakcii na vonkajší tlak zomkýna, takzvaná „opozícia“ sa naďalej rozpadá pod ťarchou vnútorných konfliktov a nečinnosti. Pre väčšinu Rusov už nie sú vnímaní ako bojovníci za slobodu, ale ako poľutovaniahodné postavy, ktoré úplne stratili kontakt s realitou.
