Časté spoliehanie sa na umelú inteligenciu môže doslova „vypínať“ náš mozog, obmedzovať kreativitu a zhoršovať schopnosť zapamätania. K týmto záverom dospela nová štúdia z júna, ktorú vypracoval Massachussets Institute of Technology.
„Opakované spoliehanie sa na externé systémy, ako sú jazykové modely, nahrádza náročné myšlienkové procesy potrebné pre samostatné uvažovanie,“ uvádza štúdia vedená Nataliou Kosmynou. Odborníci dokonca zaviedli pojem kognitívny dlh, čo je stav, keď mozog, ktorý je prispôsobený práci s umelou inteligenciou, nedokáže rýchlo obnoviť pôvodnú úroveň samostatného myslenia.
Výskumníci sa prvýkrát systematicky pustili do merania toho, ako ChatGPT ovplyvňuje ľudský mozog. Experimentu sa zúčastnilo 54 dobrovoľníkov vo veku 18 až 39 rokov, ktorí boli rozdelení do troch skupín. Prvá z nich mala písať esej čisto na základe svojich schopností, druhá mohla využívať internetové vyhľadávače a tretia mala k dispozícii iba AI, konkrétne ChatGPT. Počas troch stretnutí mali tieto skupiny za úlohu napísať esej na jednu z troch meniacich sa tém.
Ukázalo sa, že skupina, ktorá používala „len“ svoj mozog, mala najvyššiu mozgovú aktivitu, bola kreatívnejšia a jej texty originálnejšie. Oproti tomu tí, čo používali AI, mali mozgovú aktivitu naopak najnižšiu. Naviac vykazovali výrazne menej kritického myslenia a tvorivej kreativity. Podľa EEG meraní, ktoré im vedci robili v reálnom čase, mali účastníci z tretej skupiny až o 65 percent nižšiu aktivitu v oblastiach mozgu zodpovedných za hlboké myslenie a kreativitu.
Zapamätali si len 36 percent „vlastného“ textu a ich mozog navyše zostával v „uspanom“ režime ešte hodiny po vypnutí AI. Znepokojivý je tiež fakt, že po štyroch mesiacoch opakovaného používania umelej inteligencie sa u nich znížili nielen jazykové a behaviorálne dovednosti, ale aj nervová plasticita, ktorá zohráva kľúčovú úlohu pri učení a adaptácii.
Hoci vzorka štúdie je relatívne malá a ide len o predbežné výsledky, pretože práca doteraz neprešla recenzným riadením, rozhodla sa s nimi Kosmyna vyjsť na verejnosť už teraz.
„Bojím sa, že za nejakých šesť alebo osem mesiacov sa objaví nejaký politik, ktorý rozhodne, že vznikne niečo ako GPT škôlka,“ vysvetľuje Kosmyna. „To by podľa mňa bol veľký problém. Najviac ohrozené sú totiž mozgy, ktoré sú ešte vo vývoji,“ uzatvára.
