Z auta chalupa: Príbeh o živote v srdci prírody

Niekedy si človek niečo plánuje roky, a inokedy príde zmena nečakane. Ako napríklad kúpa nehnuteľnosti. Iveta s Jaroslavom hľadali auto, no namiesto neho nakoniec kúpili starú chalúpku z roku 1936. A tým odštartovali novú životnú kapitolu. Dnes žijú v srdci prírody, spolu s fotogenickým psom Hugom, a v noci im spoločnosť robia jelene, pasúce sa za sprievodu šumenia lesa. Proste rozprávka.

„Ja sa tomu dodnes smejem. Ani vlastne poriadne neviem, ako sa to všetko odohralo. Chceli sme auto, ktoré sme nakoniec nekúpili. Namiesto neho máme túto našu chalupu – najlepšie rozhodnutie nášho života,“ hovorí Iveta so smiechom na úvod.

O chalúpkach s partnerom Jaroslavom rozprávali roky, obdivovali ich, ale nikdy si nemysleli, že by jednu mohli vlastniť. Potom ale Iveta raz prišla z prechádzky zo slovenskej osady, sadla si k počítaču a pri prvom prehliadaní inzerátov našla snovú malú chalúpku – ich nový domov. „Bola to láska na prvý pohľad,“ priznáva.

A tak sa stalo, že nový domov našli na horných Kysuciach, kúsok od slovenskej Žiliny.

Práca a jeleni pod oknami

Chalúpka sa nachádza v prírode – v obklopení zveri a ticha, ďaleko od veľkomesta. Uprostred lesa. Preto takto Iveta pomenovala aj svoj úspešný instagramový profil. „Len málokedy tu niekoho stretneme, ale aj tak žijeme úplne normálny život ako ľudia „tam dole“. Ničím sa nelíšime, aj keď bývame uprostred lesa. V zime je to občas výzva, ale na rozdiel od minulosti už máme upravenú prístupovú cestu a na sneh sa dnes takmer tešíme,“ hovorí.

Iveta sa živí ako obchodná zástupkyňa, Jaroslav ako klampiar a pokrývač. Každý deň dochádzajú do práce, len večer sa vracajú do úplne iného sveta. Sveta plného pokoja a zelene. A nie sú tu sami. Ich anglický buldok Hugo sa stal plnohodnotným obyvateľom lesa. „Absolútne nič ho nerozhodí. Ani napríklad to, keď sa nám večer pod oknami pasú lane a jelene,“ hovorí so smiechom. „Život medzi zvieratami berieme ako dar a veľký záväzok. Oni tu sú doma, my na návšteve,“ dodáva.

Domov z víkendovej chalupy a zábava s latrínou

Menšia chalúpka bola v pôvodnom stave, čo súčasní majitelia považujú za veľké šťastie, a jej príbeh im odkryli miestni obyvatelia. Iveta s partnerom najprv vymenili vonkajšiu latrínu za kúpeľňu. Ďalšie práce potom prebiehali postupne, pomaly – nič ich netlačilo, pretože pôvodne ju plánovali využívať len cez víkendy. Nakoniec sa ale z víkendového útočiska stal plnohodnotný domov. „Chalupa nemala vlastné WC a latrína bola zhruba desať metrov od vchodu, takže to vám bola v noci v zime zábava,“ opisuje Iveta so smiechom.

Rekonštrukciu zvládli z veľkej časti sami. Exteriér zostal zachovaný, v interiéri kraľuje drevo, kameň a biele omietky. „Myslím si, že rekonštrukcia starej chalupy je oveľa náročnejšia ako stavba novej. Pri rekonštrukcii sa musíte – či chcete alebo nie – všetkému prispôsobiť. A občas zatvoriť obe oči,“ tvrdí.

Partneri si priali, aby chalupa nestratila svoju autenticitu. Čo nešlo urobiť rovno – zostalo krivé. A práve to dáva celku jedinečný charakter. Pôvodnú pec sa im však zachovať nepodarilo, preto postavili novú – a tá sa stala srdcom domu. „Atmosféra, ktorú tu tá pec vytvára, je úžasná. Nie je len nádherným doplnkom, ale plne funkčným prvkom. Vytápa celý priestor a varenie na nej je radosť,“ dopĺňa.

Milovník dreva a kuchyňa ako hlavný priestor

Chalúpka nemá obývaciu izbu. Všetko sa odohráva v kuchyni – ako to bývalo kedysi, za starých čias. V kuchyni varia, hostia návštevu, rozprávajú sa, odpočívajú – proste žijú. „Mojím najobľúbenejším miestom je práve kuchyňa. Nielen kvôli tomu, že milujem pečenie kváskového chleba, ale aj kvôli tej atmosfére, ktorú tu vytvára pec,“ dopĺňa majiteľka domu.

Dom má len dve časti – dennú a nočnú. A aj keď nie je veľký, pre troch obyvateľov je vraj naprosto ideálny. „Asi vždy by sa dalo nájsť niečo, čo by sa dalo zmeniť, dostavať alebo vylepšiť, ale my sme takto spokojní,“ tvrdí. Tým, že je priestor menší, všetko pôsobí útulnejšie a prirodzenejšie. A ako už bolo naznačené, kľúčovú rolu hrá drevo. Jaroslav prácu s drevom miluje, preto voľné chvíle trávi pri sústruhu. Vyrába vázy, dózy, dekorácie a dokonca aj nábytok, ktorý dnes zdobí ich interiér.

„Má výbornú predstavivosť, a aj keď tvrdí, že nevie kresliť, to, čo mu vzniká pod rukami, je často ako z galérie. A hlavne – skvele sa to hodí do našej chalupy. Už si ju bez toho nevieme predstaviť,“ hovorí Iveta.

Inšpirácia, plány a vysnený život

Inšpiráciu pri rekonštrukcii čerpala hlavne na internete – na Instagrame, Pintereste a v časopisoch. Práve preto vznikol aj jej vlastný profil „Chalupka uprostred lesa“. Nielen ako kronika života v horách, ale aj ako inšpirácia pre ostatných, ktorí snívajú o podobnom živote. A reakcie? Prichádzajú správy od ľudí, ktorí konečne vidia, ako by mohlo vyzerať to, o čom doteraz len snívali.

„Ak vás podobný život láka, choďte do toho. Nebojte sa výziev, rekonštrukcie, neistoty. Výsledok za to stojí. Náš príbeh vznikol z jednej náhodnej prechádzky a jedného prehliadania inzerátov. A dnes? Dnes žijeme uprostred lesa a milujeme to. Aj keď tu veľmi nejazdí autobus a najbližší obchod máme dva kilometre od chalúpky,“ uzatvára Iveta, ktorá zo štvornohého Huga urobila hviezdu Instagramu.

Na zozname úprav má dvojica stále pár položiek – napríklad podkrovie. Preto Iveta nezahadzuje svoje uložené inšpiratívne príspevky. Aj tak však chalúpku už teraz považuje za svoj vysnívaný a vyladený domov. Chalúpka uprostred lesa nie je luxusným zrubom s plnou výbavou, ale rozhodne sa stala miestom, kde jeho obyvatelia našli pokoj, priestor a útulné územie. Čo je vlastne oveľa viac.