Sergej Bubka: Legenda skoku o žrdi a mítingu Pravda – Televízia – Slovnaft
Legendárny Sergej Bubka predviedol svoju silu a úžasný katapult aj na ikonickom atletickom mítingu Pravda – Televízia – Slovnaft. Elitný skokan o žrdi sa predstavil pred slovenskými fanúšikmi celkovo osemkrát, predviedol im aj dva svetové rekordy. Populárny míting navštívil v ďalších rokoch ako hosť a hoci na jubilejnom 60. ročníku, ktorý sa uskutoční tento piatok na Národnom atletickom štadióne v Banskej Bystrici, bude chýbať, jeho miesto medzi legendami podujatia je nesporné.
Bubka sa narodil 4. decembra 1963 v bývalom ZSSR vo Vorošilovgrade, v dnešnom Luhansku. Skoku o žrdi, ktorý patrí fyzicky aj technicky medzi najnáročnejšie atletické disciplíny, sa venoval od deviatich rokov. Ako 15-ročného si ho zobral na starosť tréner Vitalij Petrov, ktorý z neho postupne urobil jedného z najlepších športovcov planéty.
Prvýkrát sa výraznejšie zapísal do povedomia svetovej atletiky na MS v Helsinkách 1983, kde zaznamenal skok vysoký 570 cm a získal svoje prvé zlato. Šesťmetrovú hranicu prvýkrát pokoril v júli 1985 v Paríži. Dvadsaťdva rokov po tom, čo sa atletika prehupla cez 500 centimetrov, padol ďalší meter.
„Parížsky míting nemal jeho tréner Petrov vôbec v pláne. „Serioža“ vstal v moskovskom hoteli ráno o tretej, zatelefonoval trénerovi do Donecka, že letí do Paríža. O 12.30 pristál Bubka na Orly, o 15.00 sa začala súťaž. Kým sa rozbehla, požiadal, aby ho tri hodiny nebudili. Uložil sa na štadióne a pospával. Zobudil sa o 17.45 na výške 570 cm. Hravo ju prekonal a potom na tretí pokus skočil šesť metrov. Krátky proces na štyri pokusy, bez minúty hodinová záležitosť. Bubka mal rekord, ale celá prémia 30 000 frankov aj tak putovala do zväzovej pokladnice sovietskej atletiky,“ píše v knihe „Hry a sny“ uznávaný slovenský publicista Anton Zerer.
Bubka bol vo svojej disciplíne absolútny fenomén. Ako reprezentant ZSSR získal olympijské zlato v Soule 1988. Pod holým nebom vybojoval šesť titulov majstra sveta (tri ako Soviet, tri ako Ukrajinec). Obdivuhodná je predovšetkým jeho bilancia svetových rekordov. „Lietajúci“ Ukrajinec ich počas kariéry vytvoril až 35, z toho 17 na otvorenom štadióne a 18 v hale. Hoci tvrdil, že svetový rekord sa nedá naplánovať, ordinoval ho po kvapkách a niekedy aj na želanie. Trhovo si vyberal najlepšie ponuky a zakaždým ho posunul o centimeter-dva. „Možno si niekto myslel, že rekordy som prekonával po kúskoch len pre peniaze. Bol som však presvedčený, že divákov väčšmi bavilo častejšie posúvanie hraníc ľudských možností, než keby sa menili po dlhšom čase o väčšiu hodnotu,“ tvrdil v jednom z rozhovorov.
Jeho majstrovstvo mohli na vlastné oči obdivovať aj slovenskí fanúšikovia. Na podujatí Pravda – Televízia – Slovnaft sa predstavil v časoch, keď sa podujatie konalo v Bratislave. „Zažil som tu veľa krásnych okamihov. Na tomto krásnom mítingu som toho naskákal dosť, nikdy nezabudnem na dva svetové rekordy, špeciálne na svoj prvý vonkajší 585 cm v máji 1984,“ vravel pri zatiaľ poslednej návšteve Slovenska bývalý atlét, ktorý si pred rokmi prebral titul „čestný občan Bratislavy“. Ako potvrdil s úsmevom, v hlavnom meste bolo vždy o neho dobre postarané. „Na rekord v roku 1984 rád spomínam, organizátori sa o nás dobre starali a absolvoval som dosť kvalitných tréningov. Snažil som sa byť v dobrej forme a pokúšal som sa o rekord. Bol to nezabudnuteľný okamih. Bolo dôležité, aby som prekonal prvý svetový rekord vonku. Potom som pridával ďalšie centimetre. Nemyslel som napríklad na šesťmetrovú hranicu, ani na nejaké iné maximum,“ vysvetľoval olympijský šampión.
Pár mesiacov pred tým, ako v Soule bral zlato spod piatich kruhov, predviedol slovenskému publiku druhý „sveťák“. Hoci v tréningoch skákal ešte o päť centrimetrov vyššie, na „péteeske“ 1988 pokoril hranicu 605 cm. Dvakrát utvoril svetový rekord vonku okrem slovenskej metropoly už iba v Paríži a Moskve.
Atletická cesta fenomenálneho žrdkára sa uzavrela v roku 2001 na domácej pôde v Donecku. Svoje posledné preteky odskákal v hale Družba, kde osem rokov predtým pokoril 615 cm. O pár rokov neskôr sa do ikonickej haly, ktorá okrem atletiky slúžila na hokej a basketbal, vlámali ozbrojení proruskí separatisti a podpálili ju. Ukradli služobné autá, plazmové televízory aj kancelársku techniku.
Bubka po ukončení kariéry pôsobil ako diplomat vo viacerých športových ukrajinských či medzinárodných inštitúciách. Od roku 2005 viedol Ukrajinský olympijský výbor, tiež bol členom výkonného výboru Ukrajinskej atletickej federácie. Jeho funkcionársku kariéru v domácich inštitúciách ukončila ruská invázia na Ukrajinu v roku 2022. Krátko po jej začiatku totiž priniesli médiá informáciu, že najslávnejší športovec v histórii krajiny cez svoju spoločnosť dodáva proruským silám na Donbase pohonné hmoty. Vyšetrovanie novinárov odhalilo, že spoločnosť, ktorú Bubka vlastnil so svojím bratom Vitalijom, figurovala v ruskom registri právnických osôb a mala uzavreté zmluvy na okupovanom Donbase na dodávku paliva za viac ako 20-tisíc EUR. Viac ako výška sumy rozhnevala Ukrajincov skutočnosť, že ich národný hrdina obchoduje so stranou agresora. Bubkova rodinná firma mala tiež desať čerpacích staníc, z ktorých všetky sa nachádzali na Rusmi okupovaných ukrajinských územiach.
Bývalého fenomenálneho atléta doma dlhodobo podozrievali z proruských názorov. V minulosti bol predstaviteľom Strany regiónov na čele s neskorším prezidentom Viktorom Janukovyčom, ktorý po protivládnych protestoch a občianskych nepokojoch známych ako „euromajdan“ v roku 2014 utiekol do Ruska. „Bubka sa správa podľa toho, ako fúka vietor. Čaká, kým bude jasné, či vyhrá vojnu Rusko alebo Ukrajina,“ napísal ukrajinský portál Sport.ua. Keď po začatí invázie ukrajinskí športovci zaslali Medzinárodnému olympijskému výboru písomnú výzvu so žiadosťou na zákaz vstupu športovcov z Ruska a Bieloruska na medzinárodné športoviská, Bubkov podpis chýbal. Verejná mienka mu vyčítala aj to, že nikdy verejne neodsúdil agresiu Rusov. Krajanov si pohneval aj na vlaňajšej olympiáde v Paríži, keď ako člen MOV dekoroval nemeckú gymnastku narodenú v Rusku. Tá v minulosti vyjadrila podporu ruskej okupácii ukrajinských regiónov.
„Bubka je diabol,“ napísal na sociálnej sieti ukrajinský olympionik, skeletonista Vladyslav Heraskevič. „Kedysi uznávaný športovec si s gymnastkou potrasie rukou, smeje sa s ňou a je mu úplne jedno, že podporuje inváziu. Je mu jedno, že ona jeho rodisko považuje za Rusko. Jeho správanie je hanbou,“ dodal.
Bubka sa naďalej vyhýba politickým témam a sústredí sa na svoju prácu v rámci MOV. Zároveň pozorne sleduje počínanie svojho nasledovníka Armanda Duplantisa. Švédsky skokan o žrdi podobne ako kedysi slávny Ukrajinec posúva hranicu svetového rekordu. Ten má aktuálne hodnotu 628 centimetrov. „Nie je to konečné číslo. Vždy som vravel, že neverím v limity. Každá hodnota je prekonateľná. Armand je úžasný atlét, želám mu, aby rekord posunul čo najvyššie,“ vyjadril sa pred časom.
