Jeden zlý pohyb, jedno zaváhanie a zmiznete v niekoľko sto metrov hlbokej priepasti. Nie náhodou si sotva tri metre široká Yungas Road v Bolívii vyslúžila označenie Cesta smrti a popredné miesta v rebríčkoch najnebezpečnejších ciest sveta. Aj obyčajná jazda na bicykli sa tu mení na boj o prežitie. Napriek tomu – alebo práve preto – sem mieria davy dobrodruhov.
Štrk, blato, klzké kamene, hustá hmla. Na jednej strane andské vrcholky šesťtisícoviek a na druhej niekoľko sto metrový zráz. Cesta Yungas Road sa stala neslávne známou cestou, ktorá si ročne vyžiadala až 300 obetí. Miestami je sotva tri metre široká, zvodidlá ani iné zábrany by ste tu hľadali márne. Lemujú ju len stovky bielych krížov ako tiché pripomienky nehôd, ktoré skončili pádom do hlbokej priepasti. Najhoršia tragédia sa tu odohrala 24. júla 1983, keď autobus s viac ako stovkou ľudí zišiel z cesty. Nehodu nikto neprežil.
Až do roku 2006 tadiaľ prúdila všetka doprava, pretože predstavovala jediné spojenie medzi mestami La Paz a Coroico. Na úzkej jednoprúdovej ceste sa tak stretávali preplnené autobusy s preťaženými nákladnými vozidlami, osobnými automobilmi i cyklistami. Míňanie si vyžadovalo precízne manévrovanie, ktoré sa však často končilo tragédiou.
Potom ale bola konečne otvorená nová, bezpečnejšia cesta, ktorá väčšinu dopravy odklonila. Dnes už tu bežná automobilová premávka takmer neexistuje. Yungas Road ale zažíva znovuzrodenie ako turistická atrakcia. Cestu smrti, ak chcete Camino de la Muerte, totiž objavili cyklisti z celého sveta, ktorí si chcú vyskúšať zjazd z ľadového andského podnebia až do teplej džungle, počas niekoľkých hodín klesnú o 3500 metrov. Kvôli nestabilnému terénu, hmle, dažďu aj padajúcemu kameneniu predstavuje smrtiacu výzvu, kde len odvaha a opatrnosť nestačí.
Yungas Road však rozhodne nie je v Bolívii jedinou cestou svojho druhu. Tamojšia dopravná infraštruktúra je často extrémnou výzvou aj mimo nej. Iba asi desatina celej cestnej siete vedie po spevnených asfaltových cestách, zvyšok predstavujú úzke, štrkovité či hlinené cesty, ktoré sú náchylné na zosuvy pôdy. V kombinácii s odvážnym štýlom riadenia miestnych vodičov a zlou údržbou vozidiel je tak cestovanie po bolívijských cestách adrenalínovým zážitkom.
Trasa je tiež vstupnou bránou do prehliadaného regiónu Yungas („teplé krajiny“ v domorodom jazyku Aymara, ktorým hovorí približne 1,7 milióna Bolivijčanov), ktorý stojí medzi dvoma svetmi: Andami a Amazóniou. A je úzko spätý s dvoma zdrojmi, ktoré vyvolávajú fascináciu a kontroverziu: kokou a zlatom.
