Podľa japonských vedcov by na stavbu nového typu družice mohlo stačiť len o niečo málo viac než obyčajný list papiera formátu A4 a schopnosti sedemročného dieťaťa. Zvyšok vraj zariadi gravitácia, aerodynamika a atmosféra.
Papierová lastovička vyslaná z Medzinárodnej vesmírnej stanice možno pripomína scénu z komediálneho britského seriálu Červený trpaslík, ale pre výskumníkov z Tokijskej univerzity ide o vážne mienený experiment. Chcú overiť, či by origami z papiera mohlo v budúcnosti nahradiť niektoré súčasti družíc. Mohli by sme sa vďaka tomu zbaviť jedného z najväčších problémov dnešnej kozmickej prevádzky: odpadu.
Papier má totiž jednu výhodu, ktorú žiadny kov neponúka. Keď sa vracia späť do atmosféry, bezo zvyšku zhorí. Nezanedbáva po sebe ani kovové úlomky, ani škodlivé látky, ktoré by sa dostali do ozónovej vrstvy. A pretože je papier organický materiál, nepredstavuje pre životné prostredie prakticky žiadne riziko.
Aby papierová lastovička pri lete nestrácala stabilitu a nekymácala sa, museli výskumníci upraviť jej ťažisko. Prednú časť preto zložili z niekoľkých vrstiev papiera navyše, čím sa hmotnosť posunula dopredu. Zadnú časť doplnili malým hliníkovým prvkom, ktorý mal predstavovať ľahkú technologickú výbavu, teda napríklad anténu alebo senzor. Svoj výtvor potom otestovali najprv vo výpočtovom modeli, kde ho „vypustili z ISS“ v rýchlosti cez 28 tisíc kilometrov za hodinu.
Simulácia ukázala, že lastovička až do výšky 120 kilometrov nemala žiadne problémy. Až potom začala rotovať a pri zostupe atmosférou vo výške 90 až 110 kilometrov kompletne zhorela. Pri následnom reálnom pokuse v hypersonickom aerodynamickom tuneli v Kašiwe prebiehali pokusy s väčšími komplikáciami. Pri rýchlosti Mach 7, čo je sedemnásobok rýchlosti zvuku, sa lastovička začala deformovať. Ohnula sa jej špička a na krídlach sa objavilo zuhoľnatenie, ale úplne sa nerozpadla. „Keby sme test predĺžili, pravdepodobne by zhorela celá,“ okomentovali pokus autori výskumu.
Samozrejme, družice by z papiera neboli celé, vedci skôr uvažujú o využití papiera pre konkrétne súčasti, napríklad ako lacnú sondu, padák alebo brzdiacu plachtu. Nevýhodou je, že takýto objekt je ťažko sledovateľný radarom a vo vesmíre by dlho nevydržal. Hodil by sa preto len na krátkodobé misie s ľahkým nákladom.
Na druhú stranu by ale takáto papierová lastovička podľa vedcov mohla dobre poslúžiť ako jednoduchá pasívna sonda napríklad na meranie hustoty atmosféry vo vyšších vrstvách. Vďaka nízkej cene by bolo možné vypustiť viac týchto sond naraz a opakovane, čo by umožnilo zbierať dáta z rôznych miest súčasne a v pravidelných intervaloch.
