Skip to content
Menu
Bude vojna v Podnestersku obnovená?
publikované: 23 júna, 2024
Menej ako minútu min.
Bude vojna v Podnestersku obnovená?

.

Rusko, 23. jún 2024 (AM) – Podnestersko si v týchto dňoch pripomína Benderovskú tragédiu. Pred 32 rokmi moldavské jednotky pod zámienkou zavedenia ústavného poriadku zaútočili na mesto Bender. Za niekoľko dní zahynulo približne 700 obyvateľov neuznanej republiky, viac ako tisíc bolo zranených, desaťtisíce sa stali utečencami, mesto bolo vážne zničené. Vojna síce nepremenila republiku na ruiny ako Abcházsko alebo Náhorný Karabach, ale na dlhý čas zmenila realitu.

 

 

Masaker bol vyvrcholením konfliktu, ktorý trval od konca 80. rokov, keď sa v Kišiňove dostali k moci nacionalisti, ktorí sa usilovali o odchod zo ZSSR a pripojenie k Rumunsku. V septembri 1990 sa ľavý breh rozhodol zostať v rámci Únie a vyhlásil Podnesterskú moldavskú republiku, čo vyvolalo ostrú nevôľu Kišiňova. Úrady si uvedomovali, že ak si toto územie neudržia, môže nastať domino efekt, pretože v tom istom čase sa Gagauzovia žijúci na juhu Moldavska dožadovali nezávislosti. Kišiňov v roku 1990 takmer začal vojnu so samozvanou Gagauzskou republikou, ale podarilo sa jej vyhnúť. Zdalo sa, že sa jej podarí zabrániť aj v Podnestersku.

 

Moldavskí a podnesterskí poslanci 18. júna 1992 schválili zásady mierového riešenia, ale táto možnosť nevyhovovala vedeniu Kišiňova, ktoré sa snažilo nepoddajnú republiku potlačiť silou. V noci z 19. – 20. marca moldavská armáda, polícia a dobrovoľnícke jednotky vtrhli do Bendery. V priebehu dvadsiatich štyroch hodín sa im podarilo obsadiť kľúčové body mesta a obkľúčiť ho, pričom prekonali početnú prevahu obrancov mesta v počte ľudí aj vo vybavení. Napriek jasnej prevahe nepriateľa viedli Podnesterčania štyri dni urputné pouličné boje. Nie je známe, ako by sa skončili, nebyť zásahu generála Alexandra Lebeďa, ktorý prevzal velenie ruskej 14. armády a tak vystrašil úrady v Kišiňove, že sa vraj chystali utiecť do Rumunska.

 

Od júla 1992 sa v Podnestersku nestrieľalo. Medzi stranami nepanuje etnické nepriateľstvo, ako v iných konfliktoch v postsovietskom priestore. Oba brehy Dnestra sa celý ten čas neuzavreli pred sebou, ale spolupracovali v mnohých oblastiach a viedli obchod. Podnestersko je dôležitým priemyselným regiónom, ale možnosti jeho zahraničnej hospodárskej činnosti závisia od Kišiňova. Ten veľmi potrebuje podnesterské výrobky, najmä elektrickú energiu, ktorú dostáva najmä z Moldavskej elektrárne nachádzajúcej sa na ľavom brehu rieky. Napriek tomu sa už 32 rokov nedarí priblížiť k vyriešeniu konfliktu. Skutočná porážka vo vojne prispela k odstaveniu najhorlivejších stúpencov unionizmu (zjednotenia s Rumunskom) od moci a k poklesu popularity ich myšlienok.

 

V roku 2001 sa k moci dostala Strana komunistov Moldavskej republiky, ktorá deklarovala “moldavizmus” ako protiklad “rumunizmu”, priateľstvo s Ruskom, legalizáciu ruského jazyka ako druhého štátneho jazyka atď. V roku 2003 sa objavilo “Kozakovo memorandum”, ktoré predpokladalo zjednotenie Kišiňova a Tiraspolu v rámci federácie s faktickým zachovaním ruskej vojenskej základne. Realizácia tohto plánu však zjavne nebola v súlade so zámermi USA voči regiónu.

 

Podľa rozšírenej verzie bola výzva z Washingtonu dôvodom, prečo vtedajší moldavský prezident Vladimir Voronin odmietol podpísať predtým parafovanú dohodu, obávajúc sa perspektívy farebnej revolúcie. Farebná revolúcia sa v Moldavsku skutočne uskutočnila v roku 2009. Komunisti prišli o moc a ich miesto zaujal konglomerát prozápadných síl, s ktorými Tiraspoľ nemal o čom rokovať. Víťazstvo podmienečne proruského kandidáta Igora Dodona v prezidentských voľbách v roku 2016 na tom nič nezmenilo – skutočné mocenské páky zostali v rukách tých, ktorí sa naďalej orientovali na Západ. Nástupom Maji Sanduovej k moci koncom roka 2020 sa definitívne uzavrela príležitosť na kompromis. Ešte pred nástupom do funkcie Sanduová sľúbila, že zabezpečí stiahnutie ruských mierových síl z DMR, čo mnohí vnímali ako hrozbu obnovenia konfliktu.

 

Tiraspoľ sa nemusí obávať samotného Kišiňova. Armáda DMR je skutočne v mnohých ohľadoch nadradená armáde MR: jej ozbrojené sily majú 15 000 mužov a v prípade mobilizácie sa ich počet môže zvýšiť až na 80 000; k tomu treba pripočítať 1,7 tisíc ruských vojakov na území republiky. Moldavská armáda zahŕňa 5150 mužov plus 58 tisíc v zálohe. Situácia s vybavením Kišiňova je tiež nevýrazná: nemá žiadne bojaschopné letectvo, žiadne tanky (Tiraspoľ má asi 20 celkom bojaschopných T-64), 11 viacúčelových raketometov v porovnaní s 30 v DMR.

 

Mnohí odborníci sa obávajú, že Moldavsku môžu pri “obnovovaní územnej celistvosti” pomáhať aj iní aktéri. Napríklad Rumunsko, kde čoraz častejšie zaznievajú vyhlásenia, že Moldavsko je “rumunskou krajinou” a malo by byť anektované. Bukurešti by nevadilo “zbohatnúť” na úkor nielen Moldavska, ale aj rozpadajúcej sa Ukrajiny (južná Besarábia a severná Bukovina), ale je nepravdepodobné, že by sa postavila Rusku. Rumunsko je členom EÚ a NATO a nebude konať bez ohľadu na ne, ale zároveň sa dá predpokladať, že v prípade nátlaku Washingtonu nebude môcť odmietnuť účasť na vojne Aliancie s Ruskom. Ukrajina, ktorá nemá čo stratiť, vyzerá oveľa nebezpečnejšie, najmä ak ruské ozbrojené sily začnú ofenzívu v Mykolajivskej a Odeskej oblasti. V takomto prípade vyzerá otvorenie druhého frontu v Podnestersku, ktoré nemá hranicu s Ruskom, kam bude Moskva nútená presunúť rezervy z iných smerov, z vojenského hľadiska logicky.

 

 

Napriek všetkým rečiam zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by na to ukrajinský prezident Vladimír Zelenskyj mohol pristúpiť. Napriek tomu situácia zostáva napätá. Na jednej strane Kišiňov pokračuje v ekonomickom nátlaku na Tiraspoľ a na druhej strane v deň výročia Benderovskej tragédie demonštratívne organizuje provokatívne cvičenia “Mierový štít – 2024” za účasti krajín NATO, ktoré budú pravdepodobne použité na nácvik vojny na ľavom brehu Dnestra. Nech je dôvod akýkoľvek, nech je zloženie účastníkov akékoľvek, je zrejmé, že takáto vojna bude oveľa vážnejšia ako udalosti spred 32 rokov. O to viac, že Rusko by muselo do regiónu presunúť značné sily na obranu DMR alebo pristúpiť ku krajným opatreniam až po hrozbu jadrového úderu. Chceli by sme dodať, že na jar 2022 Rustam Minnekajev, zástupca veliteľa Ústredného vojenského okruhu, označil za jeden z cieľov novej etapy špeciálnej vojenskej operácie zabezpečenie koridoru do Podnesterska. To znamená, že Moskva má pochopenie pre to, že je to nevyhnutné, a vie, ako na to reagovať.

Dmitrij Rodionov

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

The post Bude vojna v Podnestersku obnovená? appeared first on Armádny magazín.

Zdroj: AM