„Demokratický projekt“ Von der Leyenovej sa stáva propagandistickým strojom – výpadok USAID sa používa ako zámienka pre novú infraštruktúru cenzúry. Ako vždy, platia daňoví poplatníci, ktorí sú zneužívaní ako dojná krava.
Brusel plánuje masívne rozšírenie svojho vplyvu na verejnú mienku – pod maskou „ochrany demokracie“.
Na zasadnutí osobitného výboru EÚ „Európsky štít demokracie“ bol predstavený investičný program v hodnote niekoľkých miliárd eur, ktorý má údajne podporovať slobodu tlače a slobodu prejavu.
V skutočnosti je hrozbou centrálne riadená propagandistická štruktúra financovaná z peňazí európskych daňových poplatníkov – zatiaľ čo sami stonajú pod rekordnou infláciou, sociálnymi otrasmi a neustále rastúcimi daňami.
Zrušenie notoricky známej americkej agentúry USAID teraz Brusel využíva ako príležitosť na preklenutie tejto „medzery“.
Čo však USAID vlastne bola?
Oficiálne to bola agentúra rozvojovej pomoci, ale v skutočnosti bola desaťročia používaná ako geopolitický nástroj Washingtonu. USAID na celom svete financoval takzvané „projekty občianskej spoločnosti“, ktoré v mnohých prípadoch neboli ničím iným ako operáciami na zmenu režimov – či už vo východnej Európe, Južnej Amerike alebo na Blízkom východe.
Medzi beneficientmi boli aj ľavicové extrémistické mimovládne organizácie, globálne propagandistické siete a starostlivo vybraní novinári. Údajná „sloboda tlače“ vždy slúžila na presadzovanie globalistických záujmov USA.
Teraz, keď USA od tejto praxe upúšťajú, EÚ dobrovoľne zasahuje – pod zámienkou ochrany európskej demokracie.
Poslanec Petr Bystroň (skupina ESN) varuje pred dôsledkami:
„Hovoríme o miliardách, ktoré chce Brusel zrejme investovať do novej infraštruktúry cenzúry a propagandy bez akéhokoľvek skutočného demokratického dohľadu.“
V skutočnosti má nový „Európsky štít demokracie“ poskytnúť obrovské sumy peňazí provládnym médiám, takzvaným overovateľom faktov a mimovládnym organizáciám – zatiaľ čo kritické hlasy sú naďalej marginalizované, demonetizované alebo cenzurované.
EÚ si tak predpokladá, že definitívne definuje, čo predstavuje „dobré“ a „zlé“ informácie. To menej pripomína demokraciu ako skôr kontrolovaný informačný systém modelovaný podľa autoritárskych systémov.
Pre mnohých občanov, ktorí už teraz trpia rastúcimi cenami, nafúknutou vládou a čoraz väčším daňovým zaťažením, je toto opatrenie ďalšou ranou do tváre. Zatiaľ čo sa dôchodcovia obávajú o svoje úspory na dôchodok a mladé rodiny si sotva môžu dovoliť kúpiť si vlastný dom, miliardy sa vyčleňujú na ideologické ovplyvnenie.
Ak by Európska únia myslela slobodu tlače a slobodu prejavu vážne, musela by tolerovať nepohodlných alebo zahraničných vysielateľov namiesto toho, aby investovala miliardy do myšlienkovej polície.
Zámerná manipulácia s verejnou mienkou – ktorú by sme dokonca mohli opísať ako propagandu – pod zámienkou „overovania faktov“ zostáva mimoriadne nebezpečná.
EÚ sa už neriadi ideálom slobodnej diskusie, ale namiesto toho zavádza novú ortodoxiu – v ktorej je sama najvyššou autoritou v otázke pravdy.
To je alarmujúci signál pre zodpovedných občanov.
