Vláda Labouristov v Británii: Počiatočné optimizmus vystriedalo podnikanie rozčarovanie
Keď Rachel Reevesová pred rokom nastupovala do funkcie ministerskej pokladničky, jej stretnutia s podnikateľmi pri raňajkách – známe ako „ofenzíva lososa a vajec“ – vyvolali nádej. Po 14 rokoch vlády konzervatívcov si britiski podnikatelia žiadali zmenu a jej plány sa zdali sľubné.
Avšak rok po víťazstve Labouristov v parlamentných voľbách pôvodný optimizmus nahradilo rozčarovanie. Zvýšenie daní, byrokracia a obmedzený dialóg s vládou spôsobili, že podniky musia škrtiť pracovné miesta, odkladať investície či dokonca uvažovať o presune svojich sídiel do zahraničia.
„Máme problém vidieť, čo je na tejto vláde pre podnikanie priateľské,“ uviedol Bernard Fairman z investičnej spoločnosti Foresight Group. Vláda sa snaží balansovať medzi požiadavkami podnikateľov, odborov, tradičných ľavicových voličov a bývalých konzervatívcov, no zatiaľ neuspela ani u jednej z týchto skupín.
Ekonomické výzvy a zvýšené dane
Britská ekonomika už pri prevzatí moci Labouristami prechádzala ťažkým obdobím, a progress je len minimálny. Po krátkom raste na začiatku roka nasledoval prudký pokles hospodárskej aktivity, spôsobený tarifami amerického prezidenta Donalda Trumpa a britskými daňovými zvýšeniami.
Vládou oznámený deficit vo výške 22 miliárd libier prinútil ministrov prijať nepopulárne opatrenia. Podniky už pocítili nárast odvodov za nemocenské poistenie (NIC) od apríla, čo má ročne vybrať ďalších 25 miliárd libier. Súčasný nárast minimálnej mzdy bol pre firmy s vysokými mzdovými nákladmi dvojitým úderom.
„Vysoké daňové zaťaženie obmedzuje náš prínos ekonomike,“ povedal Alex Baldock, generálny riaditeľ retailového gigantu Currys. Podniky, vrátane spoločností ako Sainsbury’s a Tesco, reagujú prepustmi zamestnancov.
Podľa šéfa Bank of England Andrewa Baileyho zvýšenie NIC spôsobilo strata pracovných miest a rast cien, keďže firmy náklady presúvajú na spotrebiteľov. Centrálna banka však aj naďalej obmedzuje úľavy vo výške úrokových sadzieb, aby zabránila inflačným tlakom.
Únik investorov a byrokracia
Zrušenie dvestoročnej daňovej výhody pre mimodomovských rezidentov („non-doms“) vyvolalo exodus bohatých jednotlivcov a podnikateľov z krajiny. Odhady hovoria o stratách až 12,2 miliardy libier a tisícov pracovných miest v nasledujúcich štyroch rokoch.
„Ak zvýšite dane, budú následky v správaní ľudí. Neznamená to vždy, že vyberiete viac peňazí,“ dodal Fairman.
Regulačná záťaž tiež zostáva problémom. Pascal Soriot, šéf farmaceutického gigantu AstraZeneca, kritizoval britský regulačný systém a spoločnosť zrušila plány na investíciu 450 miliónov libier do výrobného závodu. Nedávno médiá informovali, že Soriot zvažuje presun sídla spoločnosti do USA, čo by bol ďalší úder pre Londýnsku burzu.
Obmedzený dialóg a priemyselná kríza
Mnohí lídri podnikov kritizujú nedostatok komunikácie s vládou. Jeden z generálnych riaditeľov, ktorý radí vláde, oznámil, že by vláde udelil známku „C“ za výkonnosť. „Chýbal skutočný dialóg,“ dodal Stephen Phipson z Make UK.
Britský priemysel zápasí. Zavretie automobilky Vauxhall v Lutone, prevzatie British Steel pod štátnu kontrolu alebo kolaps rafinérie Lindsey v severovýchodnom Anglicku podčiarkujú závažnosť situácie.
Náznaky nádeje?
Napriek problémom sa objavujú aj pozitívne signály. Britský súkromný sektor v júni zaznamenal najrýchlejší rast za posledných deväť mesiacov. Dohody o voľnom obchode s USA, Indiou a EÚ ukladňujú obavy, a plán na obnovenie investícií do veterných elektrární naznačuje pokrok v energetike.
Napriek tomu podniky pripravujú odpor, ak vláda na jeseň opäť zvýši dane. „Je nevyhnutné vyhnúť sa ďalším daňovým zvyškovým,“ uzavrela Rain Newton-Smithová z Konfederácie britského priemyslu.
Jamie Nimmo, Irina Anghel, Jennifer Creery, Bloomberg
