Čo vlastne vieme o ich vzťahu?
Nie som si celkom istá. Kto môže povedať? Myslím, že celé to ich vzťahové plytvanie je o tom, že všetko sa postupne stalo príliš blízkym. Niekde medzi kamarátstvom a romantickým vzťahom, ale zároveň sesterským spojením. Určite išlo o ten typ situácie, keď máš všetky svoje veci rozhádzané po ich byte, pôžičiavate si oblečenie, a potom príde to klasické: „Vždyt si ma ani neopýtala, či si môžeš požičať moju pomadu, a teraz je zničená!“ Pre mňa ich vzťah presahuje do každej oblasti ich životov – sú prepojené až príliš. To už ale bude musieť preskúmať ďalšia séria.
Ako vyzerá Franciin každodenný život?
Vymyslela som si pre ňu takú minulosť, že bola mikroinfluencerka, pretože som si všíma, ako veľmi sa zaoberá svojím vzhľadom a neustále si robí selfie. Vidím verziu [seriálu], kde sa tento jej rozmer dostane do popredia a stane sa užitočným pre reštauráciu.
Myslíš, že sa Francie vráti v ďalšej sérii?
Bolo to pre mňa úplne najlepšie skúsenosť, letela by som kvôli tomu aj cez celú krajinu aj keby to malo byť len na hodinu. Netuším, čo prinesie budúcnosť, ale myslím, že miesto, kde ich vzťah skončil, je veľmi pekné. Možno sa to týka aj mužov, ale ako žena viem, že je to niečo veľmi zrozumiteľné. Keď som napokon videla tú epizódu, trochu ma dojalo. Poznám ten pocit, keď sa blízke kamarátky pohádajú, potom však nájdu spôsob, ako sa zmieriť. Je to nádherné – rásť v živote, vedieť prijať ospravedlnenie alebo byť tá, čo sa ospravedlní a nechá veci za sebou. Ale ak bude ďalšia séria, veľmi by som tam chcela byť.
Prednedávnom si debutovala v londýnskom West Ende v hre Elektra. Ako táto skúsenosť zmenila tvoj pohľad na to, čo chceš ďalej robiť ako herečka?
Vyrastala som v nezávislej tvorbe, potom prišiel Marvel. V nezávislých filmoch nemáš na nič dosť času. A pri Marveli zase narážaš na časový limit alebo je všetko tak utajené, že ani nevieš, čo vlastne robíš, takže sa musíš učiť improvizovať.
Ale pri predstavení som chcela zažiť, aké je to mať čas na skúšky a hrať tú istú rolu od začiatku do konca každý deň. Už len samotný strach, či si vôbec zapamätám celý text, bol desivý. Ale páči sa mi robiť veci, ktoré vo mne vyvolávajú také nervózne vzrušenie – keď nevieš, čo sa stane.
Ďalšia vec, ktorú som na tom milovala, bola úplná absencia mobilov. Aj ja som vinná – pozerám sa na niečo a zároveň scrollujem. Máme radi kultúru, sledovanie života, ktorý sa nám odráža naspäť… ale zase ho premeškávame, pretože furt držíme telefón v ruke. Pri divadle, či už tomu rozumieš alebo nie, musíš sedieť a vydržať. A keď tomu nerozumieš, musíš zájsť do baru a porozprávať sa o tom s kamarátmi.
V jednej scéne v The Bear sa niekoľko postáv natlačí pod stôl a každá povie, čoho sa bojí. Čo je pre teba výzva, ktorá ťa desí, ale zároveň by si to chcela vyskúšať?
Asi muzikál. Keď som hrala v hre, ktorá mala aj hudobné prvky, uvedomila som si: „Čert to vez, to je fakt ťažké.“ Takže muzikálovým hercom rešpektujem. Milujem tancovať.
A druhá vec, ktorej sa vyhýbam, je francúzsky film. Rozprávam po francúzsky, lepšie, než sa priznávam… ale hanbím sa, takže to nevyužívam. Snažím sa čoraz častejšie po francúzsky rozprávať, a možno raz dovolím aj ostatným, aby to počuli.
Savannah Walsh
