Stres a dýchacie problémy: Ako súvisí psychická záťaž s ťažkosťami s dýchaním?
Hoci sa všeobecne vie, že dýchacie ústrojenstvo ohrozuje prach a alergény, v skutočnosti má naň vplyv aj stres. Opakované vystavovanie sa vypätým situáciám, napríklad v zamestnaní, môže vyústiť dokonca vo vážne dýchacie problémy.
Bolesť na hrudi a stres
„Po predkoch máme zdedenú informáciu, ako sa k stresovým situáciám postaviť – buď ich vyriešiť útokom, alebo utiecť. V organizme sa v ten moment produkujú látky, ktoré nám majú pomôcť Zvolenú variantu realizovať. Dnešná doba však často tieto reakcie neumožňuje, a preto môžu produkované látky u predisponovaného jedinca vyvolať napríklad generalizované zúženie priedušiek, či astmatický záchvat. U iných to môže byť srdečná arytmia, búšenie srdca, či dokonca srdcový infarkt alebo mozgová mŕtvica,“ vysvetľuje MUDr. Daniela Pavlíková.
Dýchacia sústava je teda jednou z tých, na ktoré sa prejaví psychická záťaž. Medzi najčastejšie prejavy dýchacích ťažkostí patria pocity sťaženého dychu, zadýchavanie sa pri minimálnej záťaži, potreba dýchať viac zhlboka, tlaky na hrudníku či chrbte, potreba kašľania a pokašliavania, prípadne aj opakované infekcie dýchacích ciest. Za týmito komplikáciami môžu stáť naše gény, vonkajšie vplyvy a tiež stres a schopnosť jeho zvládania.
Pátranie po príčinách
Nebezpečné je najmä zamestnanie, kde sme vystavení permanentnému, aj keď nie veľkému stresu. Ten sa na dýchacom ústrojenstve prejavuje nenápadne, a o to závažnejšie problémy môže spôsobiť. „Ako praví ľudová múdrosť, stokrát nič umorilo osla – zviera známe pre svoju odolnosť a vytrvalosť. Často lepšie zvládneme jednu väčšiu ranu osudu než pretrvávajúce mikro stresy. Keď sa nám niekoľkokrát za deň vplyvom stresu zvýši tepová aj dychová frekvencia, zvyšuje sa riziko, že sa dostavia vážne problémy. Nepríjemný pocit na hrudníku alebo v oblasti žalúdka môže narušiť aj náš spánok, čím sa poruší biorytmus celého organizmu. Do práce ideme ďalší deň neodpočatí a začneme sa pohybovať v bludnom kruhu,“ uvádza Daniela Pavlíková.
Tlak na hrudi a psychika
Podľa lekárky je potrebné pri pátraní po príčinách dýchacích ťažkostí myslieť na psychické ťažkosti. Potom samozrejme nestačí len bežná liečba na pneumológii či alergológii, ale je vhodné využiť tiež pomoc psychológa alebo psychiatra. „Psychoterapeut pacientovi vysvetlí, kedy sa jeho astma spúšťa a ktoré životné situácie k prejavom prispievajú. Môže ho tiež naučiť, ako svoje obavy, strachy a úzkosti lepšie zvládať,“ uzatvára Daniela Pavlíková. Nie je tiež od veci zvážiť, či človeku vôbec zamestnanie prináša radosť, a stojí za to si ďalej poškodzovať svoje zdravie.
