Niektoré konšpiračné teórie sú také neuveriteľné, že sa ťažko verí tomu, že sa ukázali byť pravdou. Nechvalne známy projekt z polovice minulého storočia ukazuje, že čisté svedomie má skutočne málokto.
Ide o veľmi temnú kapitolu amerických dejín, a predovšetkým voda na mlyn všetkých konšpiračných teoretikov – v druhej polovici 20. storočia totiž prebiehala séria experimentov, v ktorých sa tie najdesivejšie konšpirácie premenili na realitu. Takzvaný Projekt MKUltra zahŕňa takmer všetko – CIA, psychiatriu, drogy, mučenie, sex aj manipuláciu s mozgom. Čo sa teda pred mnohými desaťročiami skutočne stalo?
Už začiatkom 50. rokov sa snažila CIA vedecky vyskúmať, či je možné niekoho prinútiť k pokusu o vraždu – a to proti jeho vôli. Techniky hypnózy a rôznych drog za účelom kontroly ľudskej mysle vtedy niesli názov Projekt Artyčok a stali sa základom pre oveľa rozsiahlejší Projekt MKUltra, ktorý sa datuje do roku 1953. Neprehľadné obdobie studenej vojny a strach z komunistickej hrozby viedli k tomu, že sa americká spravodajská služba pod vedením svojho riaditeľa Allena Dullesa odhodlala k opatreniam, ktoré boli neskôr výrazne odsúdené.
Podnetom k experimentovaniu na ľuďoch bola ťažko vysvetliteľná skúsenosť s veteránmi z kórejskej vojny, o ktorých sa opakovane zistilo, že zradili americké ideály, stali sa komunistickými špiónmi a spolupracovali so Severnou Kóreou. CIA prišla s jediným možným vysvetlením – daní jedinci sú zmanipulovaní, ovládaní komunistickými pohlavármi. Čo by pochopiteľne šlo využiť aj opačne.
Chemik a špión Sidney Gottlieb bol Dullesom poverený, aby vytvoril látky na kontrolu mysle. Jednak išlo o hľadanie séra pravdy, ktoré by odhalilo potenciálnych sovietskych špiónov, ďalším cieľom bolo aj zdrogovanie svetových vodcov novo vytvorenými liekmi, vďaka ktorým by sa inak nepoddajní politici podriadili americkej vôli – prvým na zozname bol kubánsky diktátor Fidel Castro.
Do svojráznych a výrazne neetických výskumov boli zapojené desiatky inštitúcií – univerzít, nemocníc, väzníc či súkromných spoločností. Do niektorých výskumov sa hlásili študenti či dobrovoľníci, nalákaní na finančnú odmenu; v prípade psychicky chorých pacientov či väzňov už spolupráca dobrovoľná byť nemusela. Základným prvkom výskumu bolo podanie netradičných kombinácií liekov nič netušiacim ľuďom – teda často nedobrovoľným pokusným králikom. Mnohokrát sa jednalo o kombináciu protichodných látok, došlo napríklad na podanie LSD opitým ľuďom či spojenie amfetamínov (stimulačných látok, napr. pervitín) s barbiturátmi (tlmiace látky). Následne sa skúmalo, čo táto podivná a pre ľudský mozog veľmi neprirodzená kombinácia látok urobí.
Zďaleka nie všetci zamestnanci zahrnutých inštitúcií vedeli, na čom sa presne podieľajú, pretože napojenie projektu na samotnú CIA samozrejme nebolo nijako zjavné, tobôž verejné. To platí napríklad aj pre nechvalne známe montrealské experimenty, v ktorých psychiater Donald Ewen Cameron liečil pacientov so schizofréniou prostredníctvom vymazania pamäti a preprogramovania vedomia.
Cameron, ktorý bol tiež súčasťou lekárskeho tribunálu v rámci Norimberského procesu, neváhal svojim pacientom podávať LSD, vystaviť ich elektrokonvulzívnej terapii (čiže elektrošokom), senzorickej deprivácii, hypnóze, a dokonca ich niekoľko týždňov držať v komatóznom stave počas počúvania zvukových nahrávok. Mnohokrát sa pritom jednalo o ľudí s úzkostnými problémami či depresiami, ktorí na základe tejto „liečby“ následne museli čeliť celoživotným následkom. Tieto praktiky nakoniec nemali ďaleko k mučeniu – pochybné a nevhodne Zvolené psychiatrické metódy boli navyše často vykonávané v kombinácii s podávaním halucinogénov na čele s vtedy atraktívnou LSD.
Dodnes sa presne nevie, aké všetky pokusy sa pod Cameronovým vedením odohrali, jedná sa však o jeden z najvýraznejších prípadov zneužitia psychiatrickej moci – čo začalo ako liečba schizofrenických pacientov, skončilo doživotným poškodzovaním nevinných ľudí. A aby povesť psychiatrie nebola už tak dosť pošramotená, sám Cameron sa stal v roku 1961 dokonca prezidentom Svetovej psychiatrickej asociácie (World Psychiatric Association).
Počas 60. rokov boli rozsah i rozpočet projektu obmedzené a roku 1973 došlo k jeho kompletnému zastaveniu. V polovici 70. rokov však v súvislosti s vyšetrovaním aféry Watergate vyplávali na povrch aj kusé informácie o MKUltra. Prípadom sa zaoberala špeciálne zostavená Rockefellerova komisia, avšak k nikterak zásadným záverom nedošla – riaditeľ CIA Richard Helms totiž nechal už v roku 1973 po ukončení projektu zničiť väčšinu relevantnej dokumentácie.
Vágnym záverom teda bola iba informácia, že projekt zameraný na ovplyvňovanie ľudskej mysle pod hlavičkou CIA skutočne prebiehal. Ešte ku koncu 70. rokov sa zverejnili relevantné dokumenty, ktoré unikli zničeniu vďaka chybnému zaevidovaniu, k definitívnemu odtajneniu všetkých zostávajúcich listín došlo v roku 2001. V niekoľkých vlnách teda CIA musela priznať, že skutočne vykonávala pokusy na ľuďoch – navzdory tomu, že dlhodobo tvrdila opak a obvinenia popierala. Každopádne však dlhodobo realizované experimenty, ktoré si s etickou stránkou veci hlavu nelámaly, neviedli k žiadnym relevantným záverom čo sa týka manipulácie mysle – čarovné nástroje k ovládaniu cudzích mozgov sa nájsť proste nepodarilo.
Projekt MKUltra sa stal námetom rady seriálov, zmieniť môžeme napríklad Akta X, Hranica nemožného či Stranger Things; zároveň tiež poslúžil ako základ pre program Treadstone, ktorý hrá kľúčovú úlohu vo filmoch o agentovi Jasonovi Bournovi. Kvôli tomu, že bola väčšina materiálov zničená, sa nikdy nedozvieme presnú šírku vykonávaných experimentov, čo špekulácie samozrejme ešte podporuje. Pre konšpiračných teoretikov sa však jedná o nevyčerpateľnú studnicu inšpirácie, čo všetko sa pod patronáciou štátnej inštitúcie môže diať – a podľa mnohých dokonca deje dodnes…
