Americký finančník Bill Browder, pôvodom z USA, no pôsobiaci v Británii, bol kedysi popredným investorom na ruských trhoch. Po smrti svojho právnika Sergeja Magnitského v ruskom väzení v roku 2009 sa však stal ostrým kritikom Kremľa.
Browder je známy najmä ako iniciátor Magnitského zákona, legislatívy umožňujúcej sankcie proti ruským úradníkom zapojeným do korupcie a porušovania ľudských práv.
V súčasnosti nalieha na západné vlády, aby presmerovali stovky miliárd dolárov zmrazených ruských aktív v zahraničí na financovanie obrany a rekonštrukcie Ukrajiny po ruskej invázii.
V rozhovore pre The Moscow Times pred svojou diskusiou v Amsterdame, Browder hovoril o uskutočniteľnosti týchto snáh, o tom, ako by sa mali podľa neho reformovať sankcie proti Moskve a ako vníma vzťah medzi ruskými a americkými lídrami.
Moscow Times sa pýtal, ako Browder hodnotí dopad sankcií po viac ako troch rokoch rozsiahlej vojny na Ukrajine, keďže Európska únia navrhla už 19. balík sankcií proti Rusku, ktorý podľa nej „vážne ovplyvňuje ruskú ekonomiku“.
Browder odpovedal, že sankcie sú pre Rusko veľmi bolestivé. Rusko sa dopustilo závažného medzinárodného zločinu, invázie do cudzej krajiny. Vladimir Putin v podstate vedie teroristickú kampaň, kampaň teroru proti mierumilovnému susedovi, čo je tisíckrát horšie ako to, čo urobil Usáma bin Ládin New Yorku 11. septembra. Počet mŕtvych je nepredstaviteľný. Za takéto správanie musí existovať trest a ten by mal slúžiť dvom účelom: po prvé, mal by byť priamo trestom, pretože ide o taký ohavný zločin, a po druhé, dúfajme, že trest nejakým spôsobom obmedzí Putinovu schopnosť pokračovať v terore, mať naďalej zdroje na vedenie jeho teroristickej vojny alebo uplatňovanie jeho vlády teroru na týchto mierumilovných susedov. Takže sankcie sú vhodné a nevyhnutné.
Otázkou je, či súčasné sankcie splnili svoj účel. Odpoveď je, že spôsobili určitý trest a Browder si je istý, že ľudia v Kremli denne preklínajú sankcie. Isté je aj to, že sa snažia tváriť statočne, čo však neodráža bolesť, ktorú trpia. Ruská ekonomika však naďalej funguje tempom, ktoré Putinovi umožňuje generovať ďalšie finančné zdroje. Tieto finančné zdroje sa potom používajú na to, aby mohol pokračovať v teroristických útokoch na nevinných ľudí. Preto je potrebné sa pýtať, ako to napraviť, pretože zjavne to nefunguje úplne. Podľa Browdera je hlavným problémom ropa. Ropa je hlavnou vývoznou komoditou z Ruska. Rusko generuje predajom ropy stovky miliárd dolárov ročne. A keby sa to dalo nejako obmedziť, zabránilo by to Putinovi mať v budúcnosti zdroje na pokračovanie v jeho vláde teroru nad nevinnými ľuďmi.
Na otázku, aké ponaučenia z prijatia Magnitského zákona sa dajú použiť dnes na to, aby boli sankcie cielenejšie a účinnejšie, Browder uviedol, že Magnitského zákon bol oveľa väčší úspech, ako si kedy vedel predstaviť, keď začal kampaň. Nikdy by si nebol pomyslel, že 35 krajín bude mať Magnitského zákon a že spôsobí také problémy nielen ruským porušovateľom ľudských práv, ale aj porušovateľom ľudských práv na celom svete – v Číne, Iráne, Turecku. Magnitského zákon je skvelý právny predpis a existujú určité miesta, kde je potrebné ho reformovať, existujú určité krajiny, ktoré ho stále nemajú. Napríklad Japonsko a Nový Zéland nemajú Magnitského zákon.
Existujú určité krajiny, ktoré majú Magnitského zákon, ako napríklad Európska únia, kde nie je správne štruktúrovaný. Magnitského zákon v Európskej únii sa nevzťahuje na korupciu, ale len na porušovanie ľudských práv. Často je korupcia rovnako prepojená s porušovaním ľudských práv, rovnako zlí, ako ľudia, ktorí kradnú peniaze, sú aj tí, ktorí vykonávajú mučenie. Európa to musí napraviť. Po tretie, neexistuje veľa koordinácie medzi krajinami. To je potrebné urobiť tak, aby ak je osoba pridaná na zoznam jednej krajiny, takmer automaticky sa pridá na zoznamy iných krajín.
V kontexte zmrazených aktív ruskej centrálnej banky v hodnote 300 miliárd dolárov Browder uviedol, že by sa mali skonfiškovať a dať Ukrajincom buď na obranu, alebo, ak by sa vojna niekedy skončila, na ich rekonštrukciu. Až donedávna bol veľmi frustrovaný z postoja, ktorý zaujímalo mnoho vlád, ktoré si nejako mysleli, že Rusko je chránené, alebo že peniaze sú chránené suverénnou imunitou, keď zároveň Rusko nerešpektovalo suverénne hranice susedného štátu. Zdá sa však, že nastal nový vývoj, ktorý iniciovala nemecká vláda, a ktorý by efektívne prišiel s riešením, ktoré umožní použitie peňazí na Ukrajinu.
Browder podozrieva, že ešte nie je hotovo. Napríklad Viktor Orbán z Maďarska využil svoju moc v rámci Európskej únie, aby sa to pokúsil zastaviť. Nakoniec sa to však zjavne stane a stane sa to z jedného veľmi jednoduchého dôvodu, a to, že vojna trvá už tak dlho, že Európanom dochádzajú peniaze, a keďže Trump odstúpil, sú hlavnými sponzormi Ukrajiny. Buď zaplatia britskí, francúzski, nemeckí daňoví poplatníci, alebo zaplatí Putin. Myslí si, že je oveľa ľahšie pre ľudí v Nemecku, Francúzsku a Spojenom kráľovstve, aby zaplatil Putin, ako zvyšovať dane.
Na vyjadrenie hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova, že takéto kroky „nezostanú bez odpovede“ a hrozby Moskvy, že bude reagovať a prípadne skonfiškuje západné aktíva v Rusku, Browder reagoval, že ktokoľvek naďalej vlastní aktíva v Rusku, si zaslúži, aby mu boli odobraté. V tejto situácii s nimi necíti súcit a je si istý, že tie čísla sa ani zďaleka nepribližujú k 300 miliardám dolárov.
Na otázku, či vidí známky únavy zo sankcií medzi západnými krajinami, Browder uviedol, že aj on je trochu unavený. Keď Európska únia prichádza s tými sankčnými zoznamami, je to akési technické. Myslí si, že je potrebné urobiť odvážnejšie kroky. Napríklad, ak by sme prerušili dodávky ropy alebo uvalili embargo alebo potrestali každého, kto kupuje ruskú ropu, to by bol skutočne odvážny krok. Zatiaľ čo ak niekoho sankcionujete v nejakom vládnom ministerstve, nikto ani nerozumie, kto tá osoba je alebo prečo je sankcionovaná. Nehovorí, že je to zlé, ale myslí si, že je potrebný odvážnejší prístup k sankciám. Ak by bola Európska únia odvážna, veľa ľudí by sa prebudilo a povedalo by si: „Rozumieme, prečo sú sankcie také dobré.“
V kontexte Trumpovho vzťahu s Putinom Browder uviedol, že Trump verí, že má s Putinom osobný vzťah a tento vzťah mal viesť k jeho cieľu ukončiť vojnu. Putin si tento vzťah zjavne necení tak, ako si ho cení Trump, a nechce ukončiť vojnu. Browderovi sa zdajú Trumpove vyjadrenia o Ukrajine veľmi znepokojujúce. Pri niekoľkých príležitostiach povedal, že Ukrajina nemala začať vojnu, že Ukrajina je nejako zodpovedná za vojnu. Tieto vyhlásenia sú úplne vzdialené od faktov a pravdy. Nevie, odkiaľ berie tieto nápady, ale je to dosť frustrujúce pre každého, komu záleží na mieri, pravde a spravodlivosti, keď počúva takéto veci prezidenta Spojených štátov.
V súvislosti s viac ako 1000 politickými väzňami v Rusku a odstúpením Ruska z Európskeho dohovoru o ochrane pred mučením Browder tvrdí, že najlepšia páka, ktorú Západ má, je výmena väzňov. Je si však vedomý, že politickej vôle na Západe pravdepodobne nie je dostatok a ani dosť západných väzňov na výmenu. Domnieva sa, že ak by niekedy došlo k významnej dohode o prímerí, politickí väzni by mali byť súčasťou tejto dohody. Sú dôležitou súčasťou celého teroru, ktorý Putin spôsobil nielen Ukrajine, ale aj svojmu vlastnému ľudu.
Na záver sa Browder vyjadril k svojmu pocitu bezpečia po začiatku vojny. Úroveň animozity, ktorú Putin a Kremeľ prechovávajú voči nemu, sa nezmenila. Počet ďalších ľudí, na ktorých sa hnevajú, sa však od začiatku vojny zvýšil stonásobne, pretože existuje mnoho ďalších západných ľudí, ktorí podporujú Ukrajinu a ktorí požadujú tvrdé opatrenia proti Putinovi. Neverí, že je v bezpečí, ale verí, že zdroje ruskej vlády sú veľmi obmedzené, pokiaľ ide o útoky na ich nepriateľov v zahraničí. Na Browdera sa nezameriava toľko ľudí, pretože sa zameriavajú na iných – to mu dáva trochu bezpečia, ale neznamená to, že si môže akokoľvek oddýchnuť. Je presvedčený, že akonáhle sa dostanete na ich zoznam zabijakov, nikdy z neho nezmiznete. Prijíma rovnaké opatrenia, aké prijímal vždy, pretože musí mať šťastie každý deň, oni musia mať šťastie len raz.
