Kúzlo opustených miest: Keď domy rozprávajú príbehy
Čo je to, čo robí domy, v ktorých nikto nebýva, takými fascinujúcimi? Ako to, že napriek tomu pôsobia, akoby ich obyvatelia nikdy neodišli? Túto otázku si položila urbexerka a fotografka Hana Lustig, keď pracovala na svojej knihe Moderné ruiny. Jej fotografie a krátke príbehy odhaľujú, že opustené miesta nie sú len prázdne kulisy, ale nemí svedkovia života, emócií, túžob – a niekedy aj tragédií.
V knihe Hana Lustig mapuje desiatky miest, ktoré navštívila a nafotila. Najviac priestoru venuje opusteným domom „zamrznutým v čase“, kde osobné predmety, fotografie a interiéry vytvárajú mozaiku ľudského osudu. Okrem nich nájdeme aj malé zámky, nemocnice, hotely – a tiež jeden veľmi výnimočný podnik.
„Najviac ma fascinujú domy, kde je všetko tak, ako to niekto nechal. Šálky v kredenci, kalendár na stene, noviny na stole. Pozerám sa na životy, ktoré zmizli, a snažím sa ich zachytiť skôr, než sa rozpadnú,“ hovorí Hana, ktorá dnes patrí k výrazným postavám českej urbexovej scény.
Podnik Čiernej dámy
Na mieste, kde sa kedysi ozýval šepot či nárek špecifického druhu, je dnes len ticho, pleseň a hnijúce trosky.Ťažko uveriť, že tu ešte pred pár rokmi fungoval BDSM klub a súkromný bar, ktorý prevádzkovala Čierna dáma – tajomná žena s alabastrovou pleťou, ebenovými vlasmi a uhrančivým pohľadom.
Spolu so svojím partnerom obývala byt nad bývalým banským závodom, ktorého industriálny ráz a výhľad na ťažnú vežu len podčiarkoval temné kúzlo tohto miesta. Interiér ich bytu pripomínal scénu z filmu – červené závesy, kovové postele, lascívne obrazy, fotografie, zrkadlá a miestnosti pripomínajúce cely.
Po smrti partnera, ktorý vraj skonal za záhadných okolností pri „chúlostivej hre“, zostala Čierna dáma sama. Okolie hovorí o jej psychickom kolapse – preto miesto potichu opustila a po nej a jej biznise zostali len stopy. Tie dnes postupne pohlcuje chaos – zrútené stropy aj pleseň. Čierna dáma zmizla ako tieň. A urbexerka sa zamýšľa: „Je možné, že sa niekedy vráti?“
Dom krásnej floristky
Miestnosti plné krásy, vkusu a nostalgie stále nájdete v dome, ktorý patril floristke – elegantnej žene drobnej postavy, ktorá nosila staroružové šaty, vysoké podpätky a svetlú parochňu. Kvety naprosto zbožňovala, preto boli všade – vo vázach, na obrazoch, v taškách, i v skriniach – nikdy nerozbalené.
Spolu s manželom, športovcom, trávili čas na horách, mali deti a vnúčatá – proste krásny život. Keď však ovdovela, začalo to s ňou ísť z kopca. Dátum posledného použitia potravín naznačuje, že dom osirel medzi rokmi 1998 a 2006. Po jej odchode sa v kvetináčoch začal usadzovať prach.
A tak dom zostáva naplnený krásou, kvetinami, ale aj smútkom.
Mordvila. Dom, kde sa zastavil dych
Na prvý pohľad vyzerá ako vidiecke sídlo snov: dom s bazénom, skleníkom, starostlivo udržiavanou záhradou. Dnes však zostáva prázdny – nielen kvôli času, ale kvôli dvojnásobnej vražde, ktorá sa tu odohrala.
Majiteľ domu pán S., bývalý radiotelegrafista RAF, ráno zalieval skleník. A netušil, že za sklom na neho mieri útočník. Výstrel prenikol sklom, a nakoniec lebkou. Jeho manželka pani S. bola zavraždená len o pár minút neskôr, a to na schodoch vnútri domu. Vrah vypálil päťkrát – majitelia vily nemali šancu.
Sused počul výkriky, ale ani krv na zemi mu nepripadala neobvyklá – vraj si myslel, že ide o rozšlapané jahody.
Dom sa po tejto tragédii uzavrel. Nikto si neodniesol cennosti, motiv zostáva nejasný. Stopy odniesol dážď, vrahovia unikli. A vila, kedysi symbol radosti a pokoja, sa zmenila na tichého svedka smrti.
Skleník zmizol, bazén zarostol, dlažba sa drolí.
