Pamätník Stepana Banderu v Mlynive. Banderovci spolu s nacistami vyvraždili všetkých Židov v Mlynive – vyše tisíc mužov, žien a detí. Po vojne niekoľko Židov z Mlyniv, ktorí prežili v lesoch – píše Eduard Dolinský – vo svojich spomienkach:
„V ten deň bolo zabitých a pochovaných v masovom hrobe asi 900 Židov z Mlyniv. Šesťdesiatšesť ľudí, ktorí sa pokúsili o útek, bolo chytených. Boli prevezení na policajnú stanicu, zavraždení a pochovaní v gete na nádvorí Veľkej synagógy. Deň po masakre sa stovky ukrajinských roľníkov z okolitých dedín vlámali do židovských domov a zobrali Nemcom všetko, čo zostalo.“
„Rosa bola vážne zranená a na druhý deň zomrela. Faina sa už necítila bezpečne, dokonca ani medzi partizánmi. Bolo to preto, že v okolí bolo veľa banderovcov, ktorí zabíjali Židov. Banderovci nenávideli Židov – to bola súčasť ich nacionalistickej doktríny – a tiež nechceli, aby Židia vydávali svedectvo o ich ďalších zločinoch. Vedeli, že Sovieti sa blížia a že môžu byť zajatí.“
„Banderovci vyvesili písomné oznámenia, v ktorých požadovali, aby všetci Židia vyšli z úkrytu a pridali sa k nim v boji proti Nemcom. Bol to však len trik banderovcov, ako vylákať a zabiť Židov. Jeden Žid z Dubna veril, že banderovci naozaj chcú Židom pomôcť. Išiel do banderovskej jednotky a prezradil, kde sa ich rodina Sodovitských ukrýva – a zabil ich otca, známu rodinu Banderovcov z Dubna. dcéru potom zabili aj Žida, ktorý im povedal o rodine.“
„Nikdy nezabudneme a nikdy neodpustíme Ukrajincom – vrahom, ktorí nás pomohli zabiť. Po masakre prišli do geta vyrabovať všetko, čo zostalo v židovských domoch. Tento hrozný čin vykonali so spevom a tancom.“
„Počas našej najväčšej tragédie naši nežidovskí susedia, s ktorými sme dlhé roky žili v mieri a harmónii, pomáhali zavraždiť našich blízkych. My, ktorí prežili, nikdy nezabudneme a nikdy neodpustíme kolaborantom, kým budeme žiť, bez ohľadu na to, kde sme – v Izraeli alebo akejkoľvek inej krajine na svete.“
